Farnosť podľa súčasného cirkevného práva charakterizujú tri základné skutočnosti:

  • Eucharistia ako duchovné srdce farského spoločenstva, ohnisko a vrchol života farnosti;

  • osoba kňaza ako vlastného pastiera farského spoločenstva, ktorý je ustanovený biskupom a nachádza sa vždy vo vzťahu k nemu, čím je zabezpečená jednota viery s celou Cirkvou;

  • územie farnosti, či ešte lepšie, ľudia, ktorí žijú na tomto území, teda farské spoločenstvo. Pre tých, ktorí sa snažia žiť svoju vieru, má poskytnúť farské spoločenstvo duchovný rast; pre tých, ktorí sú pokrstení, ale nepraktizujúci, má byť miestom novej evanjelizácie a pre ostatných nepokrstených, môže byť farnosť semeniskom evanjelizácie.

 

O našej farnosti môžeme s istotou povedať, že napĺňa všetky tri charakteristické znaky farnosti, tak ako ich definuje cirkevné právo.

Eucharistia:

Duchovné srdce spoločenstva – sám Ježiš Kristus. Vo farskom kostole a vo všetkých kostoloch vo filiálkach našej farnosti večné svetlo pripomína, že v bohostánku býva on, Ježiš, a čaká, že prídeme k nemu na svadobnú hostinu a budeme ho jesť. Jeho, pokrm, ktorý nám dáva obrovskú silu...

Kňaz:

Zo zápisov vo farskej kronike vieme, že ruskovská fara nikdy nebola prázdna. Cítime to ako prejav mimoriadnej starostlivosti nášho Nebeského Otca o nás a ochranu Panny Márie, patrónky našej farnosti.

Sme vďační za to, že sme vždy mali a máme medzi sebou kňazov, ktorí nás, veríme, naozaj milujú Kristovým srdcom. Sú členmi nášho spoločenstva, vysluhujú nám sviatosti, modlia sa za nás, učia nás, utešujú i povzbudzujú. Zo srdca im za to ďakujeme. 

Farské spoločenstvo:

Naše farské spoločenstvo tvoria ľudia, ktorí žijú na území obcí Ruskov, Ďurkov, Olšovany a Vyšný Čaj. Všetky štyri spoločenstvá majú svoje špecifiká, no všetci napriek tomu cítime, že patríme k sebe. Počas roka máme mnoho príležitosti to aj dokázať. Stretávame sa na spoločných farských akciách, spoločne slávime odpustové slávnosti. Slávnosti Prvého svätého prijímania a birmovania sú slávnosťami celej našej farnosti. Lebo kde sú dvaja, alebo traja zhromaždnení v Jeho mene, je medzi nimi aj On.

 

Evanjelizácia má mnoho podôb. Jednou z nich je aj táto stránka. Je dôkazom toho, že naša farnosť a farské spoločenstvo žije. Veríme, že na nej nájdete všetko, čo Vás zaujíma. Budeme radi, ak nezostanete len v pozícii pasívnych čitateľov. Ak ak sa s nami podelíte o svoje postrehy, stanete sa spolutvorcami našej stránky.

 

 

Z histórie farnosti

„Podľa neoverených najstarších záznamov z archívu farskej kroniky Historia Domus existoval rímsko-katolícky kostol v Ruskove už v r. 1204. Neskôr, v časoch reformácie a rekatolizácie, bol pod správou kalvínov, až roku 1750 ho prevzali späť rímskokatolíci. Po prvej svetovej vojne bol sa mieste starého kostolíka z roku 1204 postavený katolícky kostol Mena Panny Márie.“

„Pri konskripcii cirkví a farárov Abovskej stolice v roku 1746 bolo v obci 49 rímskokatolíkov, 8 gréckokatolíkov, 34 kalvínov, 1 luterán a 35 detí.“ O štyri roky neskôr gróf Štefan Klobušický, patrón ruskovskej farnosti, vynakladal obrovské úsilie o osamostatnenie cirkvi od farnosti Nižná Myšľa, ktoré v žiadosti odôvodnil veľkou vzdialenosťou obcí od seba, zvýšeným počtom rímskokatolíkov a starobylosťou Ruskova, čo sa mu podarilo v roku 1753.. „Od roku 1760 prevzala farnosť pod patronát rodina grófa Forgáča. Pri konskripcii v roku 1851 tu žilo 375 katolíkov, 150 kalvínov a 4 židia, v roku 1939 už 803 katolíkov, 63 gréckokatolíkov, 4 pravoslávni, 7 evanjelikov, 96 reformovaných, 8 židov a 1 iný.

 Forgáčovci boli pre obec veľkým prínosom a to nielen náboženským životom, ale aj štedrými darmi a zodpovedným patronátom a aj v mnohých iných smeroch. Počas pôsobenia kňaza Jána Kadlubjaka bola pod ruskovským kostolom vybudovaná rodinná hrobka Forgáčovcov. Sú v nej pochovaní traja významní príslušníci rodu (Mária Forgáčová, František XII. Forgáč a Alexander Forgáč). Tabule pochovaných sú vstavané v stenách interiéru kostola aj v súčasnosti. Práve Alexander Forgáč s manželkou dali opraviť kostol, kde bola opravená veža, pribudované nové miestnosti, vymenená strecha, dlažba a lavice. „Kostol bol nanovo postavený a rozšírený roku 1938 a dokončený roku 1939. V roku 1967 bol v kostole nainštalovaný organ, pôvodne majetok grófa Štefana Forgáča. Podľa vyjadrenia kurátora Pianola museum v Amsterdame, Kaspera Jansena, ide o americký aeoliansky píšťalový orgán nesmiernej hodnoty.“

Neskôr, na základe požiadaviek II. Vatikánskeho koncilu v roku 1985, bola uskutočnená úprava interiéru kostola, kde v jednej z vnútorných stien sa nachádza pamätná tabuľa z roku 1875 od Františka Forgáča.

Záverom tejto kapitoly vám priblížime chronologický prehľad správcov Rímskokatolíckej farnosti v Ruskove v pôvodnom latinskom jazyku, akým je zapísaný aj v farskej kronike Historia Domus.

1.   Jászai Joannes (1755 – 1761)

2.   Albini Franciscus (1761 – 1768)

3.   Patrik Mathaeus (1768 – 1771)

4.   Peresztegy Gabriel (1771 – 1774)

5.   Blaškovics Andreas (1774 – 1778)

6.   Galle Stephanus (1778 – 1795)

7.   Lichvarszky Hyeronimus (1795 – 1796)

8.   Krászany Michaleus (1796 – 1822)

9.   Kadlubják Joannes (1822 – 1866)

10. Čsurilla Joannes (1866 – 1879)

11. Szikora Josephus (1879 – 1891)

12. Sidelszky Julius (1891 – 1904)

13. Lenz Josephus (1904 – 1918)

14. Bartoš Joannes (1918 – 1933)

15. Harčár Joannes (1933 – 1969)

16. Straka Franciscus (1969 – 1972)

Od roku 1972 do súčasnosti sa na pôsobisku vystriedalo 6 správcov farnosti, avšak vo farskej kronike Historia Domus sa od septembra toho roku už viac nič nezaznamenávalo. Posledný príspevok je od Jozefa Priščáka, kde praje svojmu nástupcovi Félixovi Majerníkovi „hojnú žatvu“. My si však pre úplnosť uvedieme všetkých správcov až po súčasnosť, ale už v slovenskom jazyku.

17. Jozef Priščák (1972 – 1982)

18. Félix Majerník (1982 – 1988)

19. Ignác Jurguš (1988 – 1990)

20. Jozef Jankaj (1990 – 2005)

21. Blažej Tomko (2005 – 2020)

22. Mgr. Stanislav Stronček (2020 - doteraz)