Arcibiskup Bober: Neustávajme v modlitbách a prosbách za Svätého Otca

16.03.2014 18:03

V deň prvého výročia zvolenia kardinála Jorge Maria Bergoglia za 266. pápeža Katolíckej cirkvi, ktorý presne pred rokom prijal meno František, sa v bratislavskej Katedrále sv. Martina zišli slovenskí biskupi, veľký počet kňazov, rehoľníci a veriaci laici poďakovať slávením svätej omše za Boží dar, ktorý spoločenstvo Cirkvi má v súčasnom Petrovom nástupcovi. Pri tejto príležitosti prinášame v plnom znení homíliu košického arcibiskupa metropolitu Mons. Bernarda Bobera.

—————————————————————–

Excelencia, otec apoštolský nuncius Mario Giordana, drahí bratia arcibiskupi, biskupi, kňazi a diakoni, rehoľné sestry, seminaristi, členovia Kancelárie prezidenta SR, excelencie – zástupcovia diplomatických misií, predstavitelia politického a verejného života, drahí bratia a sestry v Kristovi zídení tu v Katedrále sv. Martina v Bratislave i vy všetci, čo nás počúvate prostredníctvom vysielania Rádia Lumen, milí televízni diváci TV LUX.

Je vôbec možná, alebo dovolená radosť v pôstnom období? Určite áno, veď vnútornú radosť duše a srdca si možno uchovať v každom čase – i v čase Veľkého pôstu. Nakoniec, sám Boží Syn nás v evanjeliu na začiatku pôstneho obdobia vyzval k tomu, aby sme sa nepostili so zamračenou tvárou ako pokrytci (Mt 6, 16-18). O sile vnútornej radosti a slobody vedeli svoje i múdri ľudia pred Kristom. Už staroveký filozof Aristoteles povedal: Radosť dielo zdokonaľuje, smútok ho ničí! Radosť teda dáva silu a sila sviežosť. Všetko ide oveľa ľahšie.
Kto má radostný postoj k životu, malé prekážky vôbec nevníma a veľké prekonáva s odvahou. Radosť je preto neodmysliteľnou hybnou silou pri ohlasovaní evanjelia a viery. S vierou v Boha a s radosťou v srdci vieme prijať i spracovať každé nečakané prekvapenie.

V mysliach nám ešte živo rezonuje prekvapenie, keď Svätý Otec Benedikt XVI. kvôli vysokému veku a chýbajúcim silám ohlásil zrieknutie sa úradu na Petrovom stolci. Všetci sme zostali zaskočení, i keď nás všetkých ubezpečil, že z loďky Cirkvi neodíde, a že ten, kto ju skutočne vedie a kormidluje, je sám Ježiš Kristus. Zrazu nám bolo za ním akosi smutno a až o čosi neskôr sme dokázali naplno pochopiť a oceniť veľkosť jeho gesta v prospech celej Cirkvi.
Čas pokročil a dnes je tomu presne rok odvtedy, čo sa novým Námestníkom Ježiša Krista na palube Cirkvi stal Svätý Otec František. Pohľady všetkých nás sa upreli na neho. Už pri jeho prvom verejnom vystúpení sme vycítili, že s ním prichádza aj nový vietor do plachiet, že Cirkev v ňom nájde nové sily, nové odhodlania a novú radosť. Dnes sme tu, aby sme spolu ďakovali Bohu za prvý rok jeho pontifikátu.

Tesne pred jeho voľbou sme sa v našich diecézach a farnostiach modlili za dar Ducha Svätého pre kardinálov zídených v konkláve. Prosili sme nášho Pána, aby nám vybral a poslal takého pastiera, ktorý povedie Cirkev na celom svete po ceste svätosti, jednoty a lásky. Nanovo sme sa presvedčili o tom, že Boh vypočuje vrúcne prosby a v správnom čase vyplní prisľúbenia. On najlepšie vie, čo potrebujú jeho verní, i keď jeho postupy sú niekedy iné ako naše odhady, plány a čisto ľudské očakávania.

Keď ste si všimli, pred voľbou pápeža mnohé médiá rozbehli doslova besný súboj v stávkovaní a tipovaní najväčších favoritov na nového Nástupcu sv. apoštola Petra. Mysleli si, že ho už poznajú. Tipovali aj to, ktorým smerom sa Cirkev vydá. No znovu sa potvrdilo, že konkláve nie je politické podujatie, na ktorom ľudia dajú hlavy dokopy a dohodnú sa medzi sebou. Znovu sa ukázal princíp, ktorý hýbe celou voľbou nového pápeža. Duch Svätý ako Protagonista a Hýbateľ smerom k dobrým rozhodnutiam, spôsobil, že priority a nasmerovanie Cirkvi sa minuli odhadom sveta. Cirkev vsadila na iné hodnoty a vytýčila si nové ukazovatele smeru. Všetci sme zostali prekvapení. Pri vyslovení jeho málo známeho mena, na námestí zostalo na chvíľu ticho, podobne ako tomu bolo pri voľbe Jána Pavla II. Avšak už v prvom momente, keď sa ukázal svetu, strhol sa vietor dobroty, milosrdenstva, skromnosti a jednoduchosti. Prišiel František!
Už ako arcibiskup a kardinál bol známy svojimi sympatiami a aktivitami v prospech tých najchudobnejších a najbiednejších. Jeho sociálne cítenie spôsobilo, že sa nikdy nezaoberal otázkami štýlu a noblesy. Snažil sa o úprimné uskutočňovanie evanjeliových blahoslavenstiev vo svojom účinnom pastoračnom pôsobení. Tým, že si vybral meno najznámejšieho talianskeho svätca, dáva najavo svoju lásku k chudobe a jednoduchosti, ale aj k potrebnej duchovnej obnove celej Cirkvi, k nevyhnutnej revízii doterajších spôsobov a prístupov. Veď skutočne, máloktorý svätec bol takým kritikom inštitúcií ako práve sv. František z Assisi. On pomohol oslobodiť a obnoviť Cirkev v 13. storočí duchom chudoby a pokory. Dnešnému pápežovi Františkovi pripadla tiež neľahká úloha uskutočniť podobné oslobodenie a obnovu Cirkvi našich čias. A naozaj, od samého začiatku sa snaží o väčšiu transparentnosť, serióznosť a získanie dôvery vo všetkých cirkevných úradoch a dikastériách.

Pán mu zveril svoje slovo ako svojmu prorokovi, ako sme to počuli v čítaní z knihy proroka Jeremiáša (Jer 1, 4-9). A on ho hlása, všade kam ho Boh posiela. Nalieha vhod i nevhod – usvedčuje, karhá i povzbudzuje – presne podľa inštrukcií svätého apoštola Pavla z Druhého listu Timotejovi (2Tim 4, 1-5), ktorý sme pred chvíľou čítali. A nielen slovom napĺňa svoju službu!
Chce meniť svet k lepšiemu, no uvedomuje si, že najsamprv je nevyhnutná obnova Cirkvi zvnútra – aby potom mala väčšiu dôveru, a aby jej hlásanie a naliehanie vhod i nevhod malo väčšiu výpovednú silu a schopnosť meniť srdcia. Jeho slová sú jednoduché a pritom tak úderné a jasné.

Je to na prvý pohľad paradox, ale je to tak. Najjednoduchšie veci spôsobujú najväčšie prekvapenia. Zrejme nastáva obdobie, keď potrebujeme takúto charizmu jednoduchosti a schopnosti vnímať veci pomocou bežných ľudských prejavov dobrosrdečnosti a nehy, ako to spomenul aj vo svojej homílii počas sv. omše na začiatku Petrovskej služby Rímskeho biskupa: Neha a dobrota nie je čnosťou slabých, naopak, je znamením pevného ducha a schopnosti byť pozorným, byť súcitným, byť skutočne otvoreným voči inému a voči láske. Naozaj, lásku k Bohu a k ľuďom – tak ako to na začiatku pastierskej služby vyžadoval Boží Syn Ježiš Kristus od apoštola Petra – to isté si vyvolil i Svätý Otec František: Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že Ťa mám rád! – tak sme to počuli z dnešného evanjelia (Jn 21, 15-17). Základom a príčinou služby Nástupcu svätého Petra je verná láska.

Jeho ľudskosť a dobrotu som na námestí sv. Petra vnímal aj ja. Dôvera s akou vyšiel k ľuďom, súcit, ktorý prejavil, keď zostúpil z papamobilu, aby osobne pozdravil a dotkol sa trpiaceho človeka na vozíčku. To sú momenty milosrdenstva a Božej dobroty, ktorú nám chce sprostredkovať svojou službou. Pápežov jednoduchý život ho vystihuje ako starostlivého pastiera v obhajobe chudobných. Obrátil pozornosť nášho unaveného západného sveta na skutočné existenčné problémy, na ktoré sme zabudli v kultúre pohodlia, konzumu a dostatku.
Vo svojich posolstvách a vo svojich trefných homíliách v kaplnke Domu sv. Marty nás udivuje svojim jednoduchým a priamočiarym slovníkom. … že Boh sa nikdy neunaví v milosrdenstve… že Duch Svätý nás zobúdza z pohodlnosti… že kráčať proti prúdu prospieva srdcu… a že biskupi a kňazi nemajú byť pesimistami a ako skutoční pastieri majú doslova páchnuť za ovcami – až tak sa k nim majú priblížiť …a že rehoľnice majú byť duchovnými matkami, nie starými dievkami… Sú to strelné zamyslenia vyzývajúce k obnove a zmene spôsobov, sú to neúnavné výzvy k tomu, aby sme život s Ježišom brali vážne a pritom nestrácali radosť a nadšenie pre novú evanjelizáciu. V encyklike Lumen fidei – Svetlo viery, a tiež v exhortácii na záver Roka viery – Evangelii gaudium – Radosť evanjelia – nám ponúka hodnotné zamyslenia nad súčasnými výzvami doby a podnety pre úprimnejšiu a živšiu pastoráciu. Hľadá cestu, ako zachovať staré a zároveň hľadať nové spôsoby evanjelizácie.

Svätý Otec František v nás chce obnoviť radosť z Boha a správne hovorí, keď tvrdí, že ona je v dobrom slova zmysle nákazlivá. Radostný človek má pozitívne vyžarovanie a zobúdza radosť aj u iných. Takáto radosť – radosť evanjelia je celoživotnou kvalitou a ozdravuje celého človeka. Naozaj si myslím, že nielen jednoduchosť a skromnosť, ale predovšetkým nadšenie a radosť z Evanjelia je v tomto prvom roku jeho pontifikátu najpríznačnejšou vlastnosťou jeho služby.
Každým dňom je služba pápeža Františka viac a viac vnímaná ako Ježišova služba milosrdenstva a radosti evanjelia. Sám nás vyzýva k tomu, aby sme nezabudli, že skutočná služba je tá, ktorá má svoj žiarivý vrchol na kríži. Bez prijatia kríža sa nedá slúžiť s milosrdenstvom a radosťou. Rok Sedembolestnej Panny Márie patrónky Slovenska je pre nás príležitosťou, aby sme si túto pravdu viac pripomínali i prežívali. Bez kríža niet vzkriesenia a trvalej radosti.
Drahí bratia a sestry, dnes sa schádzame k modlitbe za nášho Svätého Otca Františka. Robíme to, o čo nás on sám prosil na začiatku, keď sa ukázal na balkóne Baziliky svätého Petra. Poprosil nás o modlitbu za neho a jeho službu. Sklonil sa pred zástupom veriacich a vypýtal si od všetkých prítomných zjednotenie v modlitbe. Všetko stíchlo a v zástupe veriacich sa ukázala sila Ducha Svätého.

Iba v jednote, v jednote modlitby, eucharistickej obety a v jednote s celou Cirkvou nájdeme nové sily, a iba takto zjednoteným – ako apoštolom vo večeradle – nám Pán môže zhora poslať svojho Ducha a príhodný vietor do plachiet loďky našej Cirkvi. Preto neustávajme v modlitbách a prosbách za nášho Svätého Otca Františka, ktorý nás vyzýva k tomu, aby sme neúnavne kráčali, či plavili sa na mori života spolu s celou Cirkvou a načúvali potrebám čias, aby sme budovali a zveľaďovali Cirkev na celom svete a nezabúdali na biednych, a aby sme vyznávali vieru prinášaním svedectva o živote s Ježišom v radosti, ktorú nám nič a nikto na svete nemôže vziať! Amen.