Posolstvo Svätého Otca o misii ako službe

18.10.2015 17:46

„Každý pokrstený je povolaný svedčiť o Ježišovi Kristovi tým, že hlása vieru, ktorú dostal do daru, no z dôvodu úzkeho vzťahu medzi zasväteným životom a misiami to zvlášť platí pre zasvätené osoby. Rozhodujúcu úlohu pri zrode zasväteného života v Cirkvi zohrala túžba nasledovať Ježiša, ktorá odpovedá na jeho povolanie, aby sme vzali na seba svoj kríž a nasledovali ho, napodobňujúc tak jeho oddanosť Otcovi, jeho gestá služby a lásky, a tým strácanie života pre jeho znovunachádzanie. A pretože celý Kristov život má misionársky charakter, všetci muži a ženy, ktorí ho nasledujú zblízka, sa plne stotožňujú s rovnakým charakterom života.“

Pápež František v posolstve cituje aj svoju apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium zdôrazňujúc, že, „kto nasleduje Krista, musí sa nutne stať misionárom, lebo vie, že Ježiš „s ním kráča, s ním hovorí, s ním dýcha, s ním pracuje. Cíti, že živý Ježiš je s ním uprostred misijného poslania“ (č.266). Svätý Otec pokračuje:

„Misie sú vášnivou láskou k Ježišovi Kristovi a zároveň vášnivou láskou k ľuďom. Keď stojíme v modlitbe pred ukrižovaným Ježišom, spoznávame veľkosť jeho lásky, ktorá nám dáva dôstojnosť a podopiera nás; zároveň cítime, že táto láska, ktorá vychádza z jeho prebodnutého boku, sa rozlieva na celý Boží ľud a na celé ľudstvo; práve tak cítime aj to, že nás chce použiť, aby prenikol čoraz bližšie k svojmu milovanému ľudu (porov. tamže, 268) a k všetkým, ktorí ho hľadajú s úprimným srdcom. V Ježišovom príkaze „choďte“ sú prítomné všetky scenáre a vždy nové výzvy pre evanjelizačné poslanie Cirkvi. V ňom sú všetci povolaní hlásať evanjelium svedectvom života, no zvlášť zasvätené osoby, od ktorých sa žiada, aby počúvali hlas Ducha, ktorý ich vyzýva, aby išli až na misijné periférie, medzi národy, ku ktorým sa ešte evanjelium nedostalo.“

Svätý Otec sa v posolstve osobitne obracia na mladých týmito slovami:

„Obraciam sa predovšetkým na mladých, ktorí sú ešte schopní odvážneho svedectva a veľkodušných činov, hoci tým niekedy idú aj proti prúdu: nedajte si vziať sen o pravej misii – o nasledovaní Ježiša, ku ktorému patrí úplné sebadarovanie. V skrytosti svojho svedomia sa pýtajte, z akého dôvodu ste si zvolili misijný rehoľný život, a zvažujte, či ste ochotní prijať ho pre to, čím je: darom lásky v službe ohlasovaniu evanjelia; pamätajte, že skôr ako by evanjelium bolo potrebou tých, ktorí ho nepoznajú, je nevyhnutnosťou pre tých, ktorí milujú Majstra.

Svätý Otec v posolstve spomína aj výzvu misie „rešpektovať potrebu všetkých národov znovu vychádzať z vlastných koreňov a zachovať si hodnoty vlastnej kultúry“. Zároveň si kladie otázku: „Kto sú privilegovaní adresáti evanjeliového hlásania?“:

„Odpoveď je jasná a nachádzame ju v samotnom evanjeliu: chudobní, malí a chorí, tí, ktorí sú často podceňovaní a obchádzaní, tí, ktorí sa nemajú čím odplatiť (porov. Lk 14, 13 – 14). Evanjelizácia, ktorá je prednostne určená im, je znamením kráľovstva, ktoré Ježiš prináša, veď „medzi našou vierou a chudobnými existuje neoddeliteľné puto. Nenechajme ich nikdy osamotených“ (Evangelii gaudium, 48). To musí byť jasné predovšetkým ľuďom, ktorí sa rozhodli pre misijný zasvätený život: sľubom chudoby si volia nasledovať Krista v tom, čo uprednostňoval on; nie však ideologicky, ale tak ako on, stotožnením sa s chudobnými; životom v ich ťažkých existenčných podmienkach, vzdajúc sa vykonávania akejkoľvek moci, aby sa stali ich bratmi a sestrami a prinášali im svedectvo o evanjeliovej radosti a znamenie Božej lásky.

Pápež zároveň v posolstve zdôrazňuje dôležitosť spolupráce zasvätených s laikmi:

„Už Druhý vatikánsky koncil hovorí: „Laici spolupracujú na diele Cirkvi pri šírení evanjelia a zároveň majú ako svedkovia a živé nástroje účasť na jej spasiteľnom poslaní“ (Ad gentes, 41). Je nevyhnutné, aby sa zasvätení misionári čoraz odvážnejšie otvárali tým, ktorí sú pripravení s nimi – hoci aj na obmedzenú dobu – spolupracovať a získavať skúsenosti v tejto oblasti. Sú to bratia a sestry, ktorí si želajú podieľať sa na misijnom povolaní obsiahnutom v krste. Misijné domy a štruktúry sú prirodzenými miestami pre ich prijatie i pre ich ľudskú, duchovnú a apoštolskú podporu.

Svätý Otec napokon v posolstve hovorí aj o tom, že vášňou misionára musí byť evanjelium:

„Evanjelium je zdrojom radosti, oslobodenia a spásy pre každého človeka. Cirkev si je vedomá tohto daru, a preto neúnavne hlása všetkým, „čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli“ (1 Jn 1, 1). Poslanie služobníkov Slova – biskupov, kňazov, rehoľníkov a laikov – je uviesť všetkých bez výnimky do osobného vzťahu s Kristom.