Príbeh medaily Najsvätejšieho Srdca, ktorú pápež stále nosí pri sebe

29.07.2014 20:43

Už v marci 2014, počas audiencie pre rímskych kňazov, pápež František odhalil, že pred rokmi zdvihol z rakvy argentínskeho kňaza, dobrého priateľa, kríž, ktorý zosnulý predtým držal v rukách: od tej chvíle ho nosí stále so sebou. V rozhovore publikovanom v pondelok 28. júla v argentínskom časopise Viva pápež František dodal, že so sebou neustále nosí ešte ďalšiu vec: medailu Najsvätejšieho Srdca, ktorú mu darovala pomocnica v domácnosti pracujúca v ich rodine v čase, keď bol Bergoglio ešte dieťaťom. 

Svätý Otec v rozhovore zaspomínal na tento príbeh a porozprával o svojej úcte a sympatii voči pomocniciam v domácnosti. “Bola to pani, ktorá pomáhala mojej mame s prádlom, keď ešte neboli automatické práčky. Boli sme piati a mama bola sama. Táto pani k nám chodila trikrát do týždňa a pomáhala nám. Bola to žena zo Sicílie, vdova s dvomi deťmi, emigrovala do Argentíny po tom, čo jej muž padol vo vojne. Prišla celkom bez majetku, pracovala a starala sa o svoj dom.”

Keď mal budúci pápež 10 rokov, prestala k nim chodiť, pretože jej rodičia sa rozhodli presťahovať. Oveľa neskôr, už ako kňaz, ju Bergoglio znovu stretol. “Vždy som ju prosil, aby som sa s ňou mohol znovu stretnúť, pretože vždy, keď nám prala, mnohé veci nás naučila, hovorila nám o vojne, o práci na poli na Sicílii, zaspomínal pápež. 

Keď sa znovu stretli, pani už mala viac než osemdesiat rokov a Bergoglio s ňou ostal v kontakte ďalších 10 rokov, až do jej smrti. “Pár dní pred tým ako zomrela si dala dolu túto medailu a povedala mi: “Chcem, aby si ju nosil ty”. A každý večer, keď si ju dávam dole a pobozkám ju a tiež každé ráno, keď si ju znovu zakladám, tak sa zjaví obraz tejto ženy. Bola to neznáma pani, nikto ju nepoznal, no volala sa Concepción María Minuto. Zomrela šťastná, s úsmevom, s tou istou dôstojnosťou, s ktorou pracovala,” porozprával Svätý Otec v interview. 

Pri rozprávaní tohto príbehu František vysvetlil, prečo má veľkú úctu “k ženám, ktoré konajú namáhavú prácu, k pomocniciam v domácnosti, ktoré by mali mať všetky spoločenské práva. Je to práca ako každá iná, nemala by byť nikdy predmetom využívania, ani zlého zaobchádzania.”