Experiment
12.08.2011 19:46
Po 6 minútach sa mladý muž oprel o stenu a počúval ho, potom sa pozrel na hodinky a odišiel.
Experiment zameraný na vnem, vkus a priority ľudí:
Washington DC, stanica metra, studené januárové ráno roku 2007. Istý muž tam hral na husliach šesť diel od Johanna Sebastiana Bacha asi 45 minút. Počas toho cez stanicu prešlo približne 2 tisíc ľudí. Väčšina z nich išla do práce.
Po 3 minútach si muž v strednom veku všimol, že tam vôbec hrá nejaký hudobník. Spomalil a na pár sekúnd sa pri ňom zastavil. Potom sa opäť rýchlym krokom vydal svojim smerom.
Po 4 minútach, ktoré prešli odkedy huslista začal hrať, dostal prvý dolár. Žena mu hodila peniaze a bez zastavenia pokračovala ďalej.
Po 6 minútach sa mladý muž oprel o stenu a počúval ho, potom sa pozrel na hodinky a odišiel.
Po 10 minútach sa trojročný chlapec zastavil, aby sa pozrel na huslistu, ale jeho mama ho ťahala preč. Chlapec sa aj ďalej, počas chôdze, pozeral na huslistu. Situácia, podobná tejto, sa ešte pár krát zopakovala s inými deťmi. Žiaden rodič, bez výnimky, im nedovolil zastaviť sa.
Po 45 minútach hrania sa celkovo zastavilo a na chvíľu ostalo počúvať hudbu iba 6 ľudí. Asi 20 ľudí mu hodilo peniaze bez toho, aby sa pri ňom zastavili. Nazbieral 32 dolárov.
Po tom, čo prestal hrať, sa na stanici rozľahlo ticho a počuť bolo iba bežné šumenie davu ľudí. Nikto na to nezareagoval. Nikto mu netlieskal.
Nikto z tých ľudí nevedel, že tým huslistom bol Joshua Bell, jeden z najlepších husľových virtuózov na svete. Hral niektoré z tých najzložitejších hudobných diel, ktoré boli kedy napísané. Husle, na ktorých hral, mali cenu 3,5 milióna dolárov. Dva dni predtým Joshua Bell vypredal monumentálnu Bostonskú Symphony Hall, kde cena za lepšie miesto bola 100 dolárov.
Toto je skutočný príbeh. Inkognito hru Joshua Bella na stanici metra zorganizoval Washington Post ako súčasť spoločenského experimentu zameraného na vnem, vkus a priority ľudí.
***
Otázky, ktoré experiment vyvolal:
Sme schopní na bežnom mieste, ale v nevhodnom čase vnímať, resp. uvedomiť si krásu?
Zastavíme sa, aby sme ju ocenili?
Dokážeme rozoznať talent v neočakávanom kontexte?
Jeden z možných záverov, ktorý vznikol týmto experimentom:
Ak nemáme ani chvíľu čas, aby sme zastavili a počúvali jedného z najlepších huslistov sveta, hrajúceho nejaké z najskvelejších hudobných diel, na jednom z najkrajších hudobných inštrumentov…
Koľko iných vecí ujde našej pozornosti?