Veniec už v antickom svete symbolizoval odmenu, ale aj večnosť bez začiatku a konca. V našich krajoch je uvitý obyčajne zo zeleného ihličia, čo v prírode vyjadruje nádej práve v čase, deď vonku prichádza zima. Prihovára sa nám nádejou nového života, ktorý nám prináša Mesiáš.
Sviece na venci, zapaľujúce sa každú nedeľu, vyjadrujú, že kráľovstvo Božie rastie pomaly do plnej nádhery. Svetlá adventných sviec, ako sa postupne rozžíhajú, nás pozývajú, aby sme každým dňom bližšie k vianočným sviatkom, čoraz viac žiarili svetlom dobrých skutkov voči ľuďom v našom prostredí. Veď v zmysle evanjelia, ktoré nám priniesol Kristus, sa človek stal natoľko novým stvorením, že jediným ukazovateľom správneho smeru vývoja a jeho pokroku je láska, všetko ostatné je krokom späť.
Advent znamená pre nás výzvu k prebudeniu, výzvu neprespať veľkú príležitosť, ktorá sa nám núka, aby sme prestúpili z tmy do svetla, z noci do dňa.