Neďaleko Betlehema žil starý pastier. Bez palíc, o ktoré sa opieral, ťažko urobil krok, a preto bol často namosúrený, nevľúdny. Vo svätú noc, keď ostatní pastieri na výzvu anjela odišli hľadať Mesiáša, odmietol ísť s nimi.
Noc však bola zvláštna, dotkla sa aj srdca zlého pastiera. „Čo ak naozaj anjel ohlásil niečo mimoriadne?“ dumal. Po dlhom uvažovaní zobral palice a vybral sa von.
Do maštale prišiel až ráno. Bola prázdna, len vietor búchal dverami sem i tam. Nebolo tu Dieťa – Spasiteľ sveta. Zasmial sa: Nie je tu žiadny anjel!
Na slame, kde ležalo dieťa, však zbadal malú priehlbinku. Čupol si pred prázdne jasle. Vôbec mu nevadilo, že nevidel žiadne dieťa ani anjela. Čo on videl, sa nedá slovami opísať.
Po dlhej chvíli išiel von. Zbadal však, že palice zabudol pri jasliach. Chcel sa pre ne vrátiť, ale načo? Veď jeho krok bol čoraz istejší...
Božia prítomnosť, ktorá sa prejavila v príchode Ježiša Krista na tento svet, je nádejou, s ktorou sa dá žiť aj mimo Vianoc.