Pri stretnutí žobráka Bartimeja s Ježišom nejde ani tak o zázračný príbeh ako o príbeh viery. Ide o vieru tohto muža. Predovšetkým o jeho reakciu na skutočnosť, že môže opäť vidieť. Ďalší život Bartimeja je príbehom skutočného Ježišovho učeníka, človeka, ktorého život je spojený zo životom Krista.
Slepý Bartimej sedel pri ceste a prosil o almužnu. Na mieste, kde žobral, sa zrazu dozvedel, že v zástupe ľudí putujúcich okolo, je Ježiš Nazaretský. Táto správa ho vyburcuje k činu: teraz, alebo nikdy! Nevie presne, kde je Ježiš, tak začne nahlas kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Mk 10, 47). Vzniká rozruch. Ľudia sa hnevajú. Zakazujú mu kričať. Cítia sa vyrušení na zbožnej púti. No on sa nedá odstrčiť a vyráža zo seba: „Rabonni, aby som videl!“ (Mk 10, 51). Evanjelista vie, čo sa potom stalo. „Choď, tvoja viera ťa uzdravila“ (Mk 10, 52).
Bartimej sa pripojil k Ježišovi. „A hneď videl a išiel za ním po ceste“ (Mk 10, 52). Ide s ním hore do Jeruzalema. Vie ten muž, do čoho sa púšťa? Takú otázku si nekladie. Začína rozumieť životu. Chce zostať pri Ježišovi, u neho je jeho budúcnosť. Ježišova cesta sa stane i jeho cestou.
Bezprostredne za správou o Bartimejovi nasleduje u evanjelistu Marka stať s názvom Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme (porov. Mk 11). Začína sa síce slávnostným vstupom do Jeruzalema, ale je to už vlastne začiatok Ježišovho utrpenia.
Slepý žobrák sediaci pri ceste nevedel nič o utrpení, ktoré Ježiš predvídal a ohlásil. Nie je pre nás povzbudzujúce, že túto skúsenosť viery zažil jednoduchý človek, malý človek, úbožiak, „okrajová postava“ v dejinách spásy? To nám predsa dáva odvahu na našu vieru, na jeho nasledovanie. Veď Bartimej, to sme my!