Keď archanjel zatrúbil na trúbe, na priestranstve širokom ako samo nebo sa zhromaždil zástup, ktorý nemohol nik spočítať, ľudia všetkých národov, jazykov, kráľovstiev. Na tróne z oslepujúcich oblakov sedel Pán Boh obklopený všetkými svojimi anjelmi. Pokynul Michalovi, ktorý mával svojím mečom, a povedal: „Začneme.“
Jeden anjel otvoril veľkú knihu a prečítal meno: „Achab.“
Na bielom obláčiku sa objavil tmavý tieň. „Vyhlasujem sa za vinného,“ povedala drobná postava. „Bol som kráľ, veľký kráľ, chlipný, pyšný a krutý. Vyvolával som vojny, kynožil národy, staval som paláce poškvrnené krvou ľudí. A čo je najhoršie, postavil som sa proti jednému prorokovi, proti jednému z vašich prorokov.“
„Proti Eliášovi, môjmu obľúbenému prorokovi,“ prikývol Boh.
Potom sa Boh zrazu naklonil a chytil toho muža za ruku, akoby si ho chcel lepšie pozrieť.
„Urobil toto všetko?“ opýtal sa Pán.
Anjel sa pozrel do svojej knihy a ľahostajne dodal: „Aj horšie.“
„Čítaj,“ povedal Pán. Anjel veľmi presne opísal všetky ohavnosti kráľa Achaba. Bol tam aj Eliáš, jeho obeť. Na tvári mu pohrával spokojný úsmev. Anjel neoblomne čítal ďalej. Kráľ sa vrtel, až kým ho nepremohla hanba. Vytrhol sa z Božej ruky, aby utiekol. Boh bol však šikovnejší a zovrel ho do päste. Ničomný kráľ sa zvrtol čelom vzad a vkĺzol do Božieho rukáva.
„Prejdeme k ďalšiemu,“ povedal Boh.
„Prorok Eliáš,“ riekol anjel.
Aj prorok si sadol po Božej pravici a začal počúvať správu o svojom živote. Jeho pokoj však nemal dlhé trvanie. On mal tiež na rováši niekoľko zlých skutkov a onedlho sa utekal skryť do Božieho rukáva.
Rukáv bol veľmi široký a všetci mohli vidieť dvoch nezmieriteľných nepriateľov, ako sedia v tieni Božieho milosrdenstva v Božom rukáve, bok po boku, ako bratia.
Keď nadíde ten deň, budete vedieť, kde ma nájdete. V Božom rukáve.