Aj vám sa už stalo, že ste prišli do mesta a pýtali ste sa na neznámu ulicu? A potom, ak ste dostali správnu informáciu, dostali ste sa, kde ste mali namierené. Horšia situácia vznikla, keď ani náhodní chodci nepoznali spomínanú ulicu. Ostali ste, ako sa tomu hovorí: Stáť na križovatke. A ako ísť ďalej?! Takýchto situácii je pomerne dosť v živote...
Napriek pádu do prvého hriechu, ktorý voláme dedičný a potom do osobných hriechov, Boh sa zachoval ako dobrý Otec. Nechcel, aby sme blúdili a preto nám dal značky na cestu života. Voláme ich Dekalóg alebo Desatoro božích prikázaní. Verím, že ich už dobre poznáte. Tieto prikázania vznikli asi 1200 rokov pred Kristom. Teraz nám pôjde o ich správnu interpretáciu.
Boh tieto prikázania vlial do vnútra človeka už pri stvorení prvých ľudí a dal mu tiež svedomie, ktoré signalizuje odklon od týchto značiek. Následky dedičného hriechu však boli hrozné (vyhnanie z Raja, rozum sa zatemnil, vôľa sa naklonila k zlému, vznik chorôb, práca bola namáhavá a často spojená s neúspechmi, nemali sa dostať do neba). To často spôsobovalo situácie človeka stojaceho na križovatke. Lenže potom v dejinách boli tieto zákony slávnostne vyhlásené, proklamované a to na hore Sinaj, Mojžišom. V podstate tu ide o jeden zákon. Raz sa Pána Ježiša pýtali: Ktoré prikázania je najdôležitejšie? Dal jednoduchú odpoveď. „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svoj mysle a svojho blížneho aho seba samého!“Ja to poviem v skrátenej podobe: Miluj Boha nadovšetko a svojho blížneho akoseba samého. Inak povedané: Ak toto budeš robiť, nezídeš z cesty života. Ak to porušíš, budeš blúdiť a nikdy nenájdeš pokoj! Lenže život je veľmi členitý. Rozličné situácie života tento príkaz akoby stavali do dvoch polôh - Boh a človek. Takto môžeme povedať, že prvé tri prikázania hovoria o tom, ako sa máme správať voči Bohu a ďalších sedem ako sa máme správať voči ľuďom.
Naučíme sa teraz skrátenú verziu ich interpretácie:
- O viere a falošných božstvách, (volajú sa modly).
- O úcte k Božiemu menu.
- O sviatočnom dni (nedeli a sviatkoch).
- O autorite.
- O úcte k ľudskému životu.
- O mravnej čistote.
- O osobnom majetku.
- O ľudskej reči.
- O rodine.
- O spoločnom majetku
Podľa zachovávania alebo porušovania týchto zákonov (alebo zákona) nás raz bude súdiť Boh. Potrebujeme však hlbšie poznať tieto zákony, aby sme vedeli ako ich máme uplatňovať v jednotlivých situáciách života. Niekto by sa mohol opýtať: No dobre, Boh bude súdiť kresťanov, povedzme ešte židov, podľa toho, či rešpektovali Božie zákony alebo ich porušovali. Ale podľa čoho bude súdiť napríklad Číňana, ktorý ešte o Ježišovi ani o nijakých prikázaniach nepočul? Kto dával pozor a premýšľal sa takto neopýta, ale ten, kto je povrchný môže takouto na prvý pohľad rozumnou otázkou vzbudiť dojem, že prejde niekomu cez rozum. Mýli sa! Boh totiž, ako sme spomínali – už prvým ľuďom vlial do svedomia Boží zákon. Každý na svete vie, že kradnúť je zlé, vraždiť je zlé, myslieť len na seba je vrcholom sebectva (egoizmom). Podľa toho bude súdený!!! Pravda, kresťan - Cirkev má tu dôležitú úlohu, aby to ohlasovala, pripomínala, preto sa aj nazýva svedomím sveta. Ešte si trocha z dejín všimnime, že keď Mojžiš prinášal svojmu národu, Izraelitom Božie zákony, práve sa dopustili modlárstva. Rukami Árona si uliali zlaté teľa a klaňali sa mu.