ÚVOD
Medzi hlasmi, ktoré občas zaznievajú proti Cirkvi, pápežovi, Učiteľskému úradu Cirkvi, zo strany neprajníkov Cirkvi, no niekedy sú to aj úprimné pochybnosti hľadajúcich pravdu, zaznievajú aj otázky typu: „Má pápež právo vydaním niektorej dogmy alebo príkazu zaviazať celú Cirkev k ich uznávaniu a plneniu? Odkiaľ na to berie právo? „Schvaľuje“ rozhodnutia pápeža aj Boh?
Tieto otázky nie sú samoúčelné. Týkajú sa vierohodnosti cirk. prikázaní, zákonov a dogiem.
„A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Mt 28,20
V Cirkvi prebýva a vedie ju podľa Ježišových slov Duch Svätý:
Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. (Jn 14,26)
Z uvedeného vyplýva, že Duch Svätý účinkujúci v Cirkvi by nedovolil, aby Cirkev prijala niečo, čo je proti jej podstate a poslaniu.
Čo sa týka zákonov, ktoré pápež a Magistérium Cirkvi v jednote s ním vydávajú, majú na to právo na základe Ježišových slov v evanjeliu:
„Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal. (Lk 10,16)
Pre Cirkev západného obradu je od roku 1983 záväzný CIC (CODEX IURIS CANONICI), ktorý má 1752 zákonov, podľa ktorých sa upravuje celý náboženský život veriacich. Pre porovnanie predchádzajúci CIC z roku 1917 mal 2414 kánonov. Úlohou cirkevných prikázaní a Kódexu kánonického práva je, že upravujú celý náboženský život veriacich.
Pätoro cirkevných prikázaní:
1. V nedeľu a prikázaný sviatok sa zúčastniť na celej sv. omši.
2. Zachovávať prikázané dni pokánia.
3. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.
4. Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi.
5. Podporovať cirkevné ustanovizne.
1. CIRKEVNÉ PRIKÁZANIE
Vyžaduje od veriacich, aby svätili nedeľu – deň, v ktorom sa pripomína Pánovo vzkriesenie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení sv. omše. Modliť sa môže každý aj doma. Nikdy sa však nedokážeme modliť tak ako v kostole, kde sa jednomyseľne (ako jedno srdce a jedna duša) vysiela volanie k Bohu. Tu je niečo navyše – spoločenstvo, jednomyseľnosť miestnej cirkvi.
Prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade, buď v samotný deň alebo večer predchádzajúceho dňa.
Fyzická prítomnosť na sv. omši – telom a aj dušou. Sv. omša z rádia či televízie neplatí. Chorí, pracujúci v nedeľu majú z nej duchovný úžitok, ale ich táto povinnosť nezaväzuje. Najideálnejší stav – vidieť a počuť celebrujúceho kňaza počas konania sv. omše. Kresťania majú svätiť nedeľu aj tým, že svojej rodine a svojím blízkym venujú čas a starostlivosť, ktoré im ťažko môžu venovať v iných dňoch týždňa.
Prikázané sviatky:
1. Narodenie nášho Pána Ježiša Krista (25.12.)
2. Zjavenie Pána (Traja králi) (6.1.)
3. Nanebovstúpenie Pána – 40. deň po Veľkej Noci
4. Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv
5. Svätej Bohorodičky Panny Márie (1.1.)
6. Nanebovzatie Panny Márie (15.8.)
7. Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8.12.)
8. Svätých apoštolov Petra a Pavla (29.6.)
9. Všetkých svätých (1.11.)
2. CIRKEVNÉ PRIKÁZANIE
Zabezpečuje zachovávanie období askézy (odriekania) a pokánia, ktoré nás pripravujú na liturgické sviatky a prispievajú k tomu, že získavame nadvládu nad svojimi pudmi a slobodu srdca.
Skutky kajúcnosti možno konať rôznym spôsobom:
-
skutok kajúcnosti – odopretie si niečoho nehriešneho, čo mám rád (mäsitý pokrm, sladkosti, zábava, a pod.)
-
skutky zbožnosti – účasť na „nepovinnej“ sv. omši (vo všedný deň, ruženec, krížová cesta, čítanie Sv. písma, opakovanie katechizmu a pod.)
-
skutky lásky k blížnemu – návšteva chorých a ich opatera, služba cirkevnému spoločenstvu (spevokol, miništrovanie, čítanie lekcií, upratovanie kostola)...
Katechizmus nám zdôrazňuje, že pokánie môžeme splniť tromi spôsobmi: modlitba, pôst, skutky lásky.
Dni pokánia záväzné pre celú Cirkev: Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami prísneho pôstu a jednotlivé piatky roku (pokiaľ na piatok nepripadá prikázaný sviatok - slávnosť)
Zdržanlivosť od mäsitých jedál – nejesť mäso – zákon viaže tých, čo dovŕšili 14. rok života.
Zákon pôstu viaže od plnoletosti – od 18 rokov do začatia 60. roku života.
Rozhodnutie Konferencie biskupov ČSFR z r. 1992 o pôstnej disciplíne:
-na Popolcovú stredu a na Veľký piatok je povinnosť zdržiavať sa mäsitých pokrmov a postiť.
-všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Je povinnosť veriacich konať niektorý z týchto druhov pokánia: zdržovať sa mäsitých pokrmov, vykonať skutok nábožnosti (sv. omša cez týždeň, bolestný ruženec, krížová cesta), čítať aspoň 10 minút Svätá písmo, navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, zrieknuť sa televízie, fajčenia, alkoholu...
Eucharistický pôst – je to svojím spôsobom tiež kajúci skutok ako každé odriekanie, ale jeho cieľom je vzdať úctu Eucharistii. Perlička - Podľa CIC 1917 bol predpísaný euch. pôst od polnoci. Od roku 1957 bol 3 hodiny. V roku 1964 pápež Pavol VI. ustanovil aspoň hodinu pred sv. prijímaním. Tu vidno flexibilitu úpravy cirk. prikázaní cirkevnou vrchnosťou.
„Aspoň jednu hodinu pred sv. prijímaním sa zdržať akéhokoľvek pokrmu a nápoja (okrem vody a liekov)
Otázky:
1. Akú úlohu zohrávajú v živote Cirkvi Kódex kanonického práva a Pätoro cirkevných prikázaní?
2. Čo je zárukou, že Cirkev neprijme žiaden zákon, ktorý by uškodil jej podstate a poslaniu daných jej zakladateľom Ježišom Kristom?
3. Čo vyžaduje plniť prvé cirkevné prikázanie?
4. Čo je skutok kajúcnosti, skutok zbožnosti a skutok lásky k blížnemu?
5. Ktoré dni pokánia sú záväzné pre celú Cirkev?