Jedni manželia mali dve veľmi nezbedné deti, vo veku osem a desať rokov. Keď sa v dedine stala nejaká neplecha, bolo rodičom hneď jasné, že v tom majú prsty ich ratolesti...
Raz sa matka dozvedela, že miestnemu farárovi sa darí dávať deti do laty. Požiadala ho, aby sa s jej deťmi porozprával. Farár súhlasil, no s deťmi chcel rozprávať jednotlivo. Matka k nemu teda najskôr poslala mladšieho syna.
Farár bol vysoký muž s veľmi hlbokým hlasom. Posadil si dieťa pred seba a vážne sa ho spýtal: „Povedz mi, synak, kde je Boh?“
Chlapec neodpovedal. Otvoril ústa a s úžasom pozeral na muža. Farár teda otázku zopakoval ešte vážnejším tónom: „Kde je Boh?“
Chlapec ani tentoraz neodpovedal. Nakoniec farár zvýšil hlas ešte viac, pohrozil mu prstom a zakričal: „Pýtam sa ťa, kde je Boh?“
Chlapec s plačom vybehol z miestnosti, utekal domov a schoval sa v kúpeľni. Keď ho tam objavil brat spýtal sa: „Čo sa stalo?“
Mladší chlapec zadýchane odpovedal: „Teraz máme skutočne vážny problém... Boh sa stratil a oni si myslia, že za to môžeme my dvaja!“