Ježiš sa preto narodil, preto trpel, preto zomrel, aby nám dal Ducha Svätého. Máme túžiť po Duchu Svätom. Ak po ňom netúžime, modlime sa za túžbu. Môžeme sa modliť, aby sme túžili túžiť, aby sme mali veľkú túžbu po Bohu a po Duchu Svätom.
Stačí prosiť a dostaneme. Prosiť o túžbu, aby bola ešte väčšia, aby pritiahla Božiu lásku. Duch Svätý nepríde, keď ho o to neprosíme. Keď ho nečakáme, nepríde. Keď ho prosíme aby prišiel, ale nemyslíme to vážne, nepríde.
Duch Svätý spôsobí zmenu srdca – „Vezmem vám srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa“ (Ez 36,26) – plody Ducha sú: láska, radosť, pokoj, dobrota, tichosť, vernosť, miernosť, zdržanlivosť – a to je proces – ktorý stále prebieha a pomocou ktorého sa stále viac a viac premieňame v Ježiša Krista.
Človek sa nedokáže sám polepšiť – je to vždy Duch Svätý, ktorý nás premieňa. My sami sa nemôžeme zmeniť k lepšiemu. Je to vždy Boh, kto začína našu premenu. My môžeme len odpovedať na jeho lásku svojou láskou.
Duch Svätý píše Boží zákon do našich sŕdc – nie na kamenné tabule ako v starom zákone. Duch Svätý premení naše srdce a naplní ho radosťou a spôsobí, že nás všetko Božie priťahuje veľkou silou a je to pre nás neodolateľné. Všetko plníme nie z povinnosti, ale z lásky a s radosťou. Len táto radosť v nás môže presvedčiť tých ostatných okolo o tom, aký je Boh. Naša tvár má byť obrazom tváre Božej.
My sme (máme byť) sklo a Duch Svätý cez nás svieti. Keď sa mu vystavíme, on nás prežiari. Keď sa mu odovzdáme, on si nás vezme. Keď mu dovolíme, aby prežiaril naše srdce, aby zapálil naše srdce, zmenia sa naše túžby, priority, naše preferencie a budeme chcieť to, čo chce Boh.
Duch Svätý je slobodný a môže sa dávať komu chce, ako chce, kedy chce. Môže predbehnúť aj biskupa a birmovanie, keď vidí pokorné a túžiace srdce človeka. Duch svätý sa dáva maličkým.
Ak sa necháme premeniť Duchom Svätým, je veľmi pravdepodobné, že nás použije tak, že budeme veľmi unavení, ale aj veľmi šťastní.