Niektoré slová nám ľuďom naháňajú strach. Napríklad droga, aids, infarkt, rakovina, smrť. Pravda, sú aj takí „experti“, ktorí aj v tom nemajú problémy, ale keď si ich bližšie všímame, zistíme, že sú nezodpovední. Stratili akúsi citlivosť (poistku) pred sebaobranou života. Väčšina ľudí „precitne“, keď sa niečo okolo nich niečo dôležité deje. Napríklad matka si robí veľké starosti, keď zistí, že jej syn chodí neskoro domov, keď vidí matný pohľad v očiach, neprimerané správanie a keď sa dozvie, že sa pohybuje v pochybnej spoločnosti, v ktorej lietajú drogy...
Ak jestvuje nebezpečenstvo straty fyzického života a prináša to peklo v duši človeka. Spomeňme si , čo sa odohráva vo vnútri človeka, ktorý je postihnutá vážnou chorobou, o čo horšie je to v duchovnej oblasti. Stratíme cit pre dobro! Spôsobuje to hriech a je akousi „rakovinou“ duše. Sám Pán Ježiš na adresu hriechu povedal varujúce slova: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale ukážem vám koho sa máte skutočne báť. Tých, ktorí zabíjajú dušu!“
Čo teda zabíja ducha v nás, našu dušu? Je toto, čo vyjadrujeme jednoduchým slovom: HRIECH. Ale povedzme si úprimne, kto si robí z toho problém?! Hreší sa okolo nás i my hrešíme. Dokonca si ani nič z toho nerobíme. Akýsi „lumen“ na obranu svojich hlúpych vulgárnych rečí povedal, že to musí robiť, lebo aj Biblia tvrdí, že nie je možné, aby človek žil bez hriechu. Chcel byť vtipný. Lenže mal smolu, lebo v jeho blízkosti sa nachádzal niekto, kto skutočne miloval Boha a ten mu zakontroval: Je to síce pravda, ale len polovica pravdy. Pravdou je aj to, že máme vzdorovať hriechu a ťažkého hriechu sa môže každý uchrániť. Je však potrebné spolupracovať s milosťou Božou. Nebyť ľahkomyseľným. A ty v skutočnosti si pochabý. Nezmohol sa ani na slovo, lebo všetci okolo neho sa zasmiali a s tým nepočítal. Slovo hriech by nám tiež malo naháňať strach, ale žiaľ Bohu, mnohí, premnohí, stratili voči nemu imunitu. Výsledok je strašný!!! Rozklad osobnosti. Stretávame kreatúry, ktoré sú pohromou pre seba a pre svoje okolie.
Je preto dôležité, aby sme vedeli, čo je hriech. Definícia hriechu je: Hriech je vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho a cirkevného prikázania.Ten, kto hreší, sa odkláňa od lásky Boha. Dokonca, ak veľmi hreší, zabíja v sebe Boha.
Hriechy rozoznávame: Veľké (ťažké, smrteľné) a malé (ľahké, všedné). Veľkými hriechmi strácame priateľstvo Boha (milosť posväcujúcu), malým hriechom ochromujeme v sebe priateľstvo Boha (avšak ostáva nám milosť pomáhajúca).
Jestvuje jedna kniha a vy ju dobre poznáte, o ktorej môžeme povedať, že opisuje dejiny hriechu, i tvojho hriechu. Takže, keď ju čítaš, vidíš svoj život akoby v zrkadle. Preto sa z nej aj číta pri každej sv. omši. Diabol nie je však rád, keď sa z nej číta, preto nás od nej odrádza. Poznáte jeho argumenty ako: Ach, je to neuveriteľné, je to nudné, to už poznám. Všetci sme uhádli, že ide o Bibliu.
Sv. písmo poučuje nás o prvom hriechu človeka a jeho následkoch. Mali by sme ich mať stále pred očami. Potom o tom, ako pribúdali ďalšie hriechy: závisť, nenávisť, klamstvá, vraždy, vojny. Hrozné hriechy sú tam spomínané: Sebectvo, farizejstvo (pretvárka), smilstvo (zrada lásky), samovražda, urážka Boha, modlárstvo... Čo je obdivuhodné - spomína sa aj východisko z tejto veľmi smutnej situácie života.
Je načase sa opýtať seba: Ako je to so mnou? Nech by bolo akokoľvek, je nádej z toho sa dostať. Najprv však je potrebné chcieť a volať k Bohu o pomoc, preto je také dôležité sa modliť: Pane, zmiluj sa nado mnou hriešnym. Čiže volať o zľutovanie.
- Čo je hriech ?
- Ako rozdeľujeme hriechy ?
- Čo sa môže najhoršie prihodiť človeku?
- Čo hovorí Pán Ježiš o hriechu?
- Kde máme opísané dejiny hriechu a tiež recept na východisko z neho?
Možno poznáte argumentáciu neveriacich na adresu Boha a jeho existencie: Videl si Boha? Nuž vidíš, všetko je jasné. Kto takouto otázkou sa nechá atakovať, znamená, že to s jeho vierou je veľmi zle.
Odkiaľ teda vieme, že jestvuje Boh? Jedno je isté: Nevidíme ho. Musíme si pomôcť detektívnou metódou. Čo robí detektív, keď hľadá páchateľa? Stopy. Boh síce nie je páchateľ, ale pri trocha snahy môžeme nachádzať po ňom stopy tu na zemi. Sú to dve dôležité stopy: Príroda a Biblia. Pozrite sa na prírodu, ako je umne usporiadaná, podľa presných zákonitostí. Prírodné zákony hovoria o jej Tvorcovi. Potom je tu Biblia (Sv. písmo). Boh nám hovorí nielen o nás, ale i o sebe. To sú dôležité dôkazy, ktorými môžeme prísť k Bohu. Pravda, nemôžeme ho ešte vidieť. To bude možné až vo večnosti. Teda Boha môžeme hľadať. Jeho stopy nachádzame v prírode a sám nám dal o sebe vedieť prostredníctvom Biblie. Čo však povedať na adresu tých, ktorí hovoria: Ja verím, len to, čo vidím. Veď je to protirečenie! Čo už vidíme, na to nepotrebujeme vieru. Sv. Pavol výstižne povedal: Klamú tí, ktorí hovoria, že nemožno poznať Boha zo stvorených vecí.
Mnohí sú však duchovne mŕtvi. Nie sú schopní už na to prísť. Preto je tu zrelý kresťan, ktorý príde a povie mu: Prebuď sa k životu. Je krásny, ale jedine s vierou v Boha. Túto službu má poskytnúť aj birmovanec. Od Cirkvi dostáva pečať, že je na to súci – že je dospelým kresťanom, ktorý si vieru dokáže obhájiť.
- Odkiaľ vieme, že jestvuje Boh ?
- Akou metódou môžeme prísť k Bohu?
- Kedy budeme môcť vidieť Boha z tváre do tváre ?
- Kto je duchovne mŕtvy?
- Aké má poslanie kresťan katolík ?