Keď sa ráno zobudíš s túžbou milovať Pána a v ňom všetkých ľudí – v ten deň sú Vianoce.
Keď máš snahu podať ruku tomu, kto ťa urazil – vtedy sú Vianoce.
Keď vieš prijať od iných láskavé slovo, úsmev, porozumenie – v tej chvíli začínajú Vianoce.
Keď dávaš úsmev, láskavé slovo, porozumenie druhému – začínajú Vianoce.
Kedykoľvek máš snahu druhého ospravedlniť – vtedy prichádzajú Vianoce.
Keď dokážeš zabudnúť na seba a myslieť viac na druhých – sláviš Vianoce.
Keď si dopraješ času vypočuť druhých – sláviš v duši Vianoce.
Keď uľahčíš námahu blížnemu, venuješ mu pozornosť – teš sa, máš v duši Vianoce.
Kedykoľvek vypočuješ zavolanie Pána, ktorý potrebuje tvoju pomoc v trpiacich, chorých a opustených – vtedy jasaj od radosti, lebo už žiješ Vianoce.
Keď sa včas spamätáš, aby si zadržal nevľúdne slovo, nepriaznivú poznámku – ďakuj za Vianoce vo svojom srdci.
Keď sa zriekneš svojej vôle, svojho názoru, aby si prispel k pokoju – nájdeš Dieťa zavinuté do plienok a jeho Matku a prežívaš s nimi Vianoce.
Keď povieš Pánovi ochotné a veľkodušné ÁNO – vtedy strhávaš nebo na zem a najúčinnejšie pracuješ, aby nastali na celom svete Vianoce.
Ak si však voči tomuto svetu ľahostajná/ý a myslíš len na svoje záujmy, Vianoce od Teba odišli. Aj keby bol 25. december, v Tvojom srdci nie je miesta pre Ježiša, nenarodí sa v ňom.
Mária a Jozef musia hľadať miesto inde, ale kde?...
...Vianoce sú tu...nedovoľme, aby skončili...