Fiorello Henry La Guardia dal ako starosta New Yorku (1933-1945) mestu nový poriadok. Rozvinul mnohostranný sociálny program, bojoval proti korupcii, angažoval sa za odstránenie štvrtí biedy. Vystupoval aj ako policajný sudca. Jedného zimného dňa predviedli k nemu starca, ktorého dolapili pri krádeži chleba. Dohnal ho k tomu hlad. La Guardia postupoval podľa zákona a odsúdil starca na peňažnú pokutu desať dolárov. Potom vytiahol svoju peňaženku a zaplatil celý obnos namiesto obžalovaného. Obrátil sa k prítomným v súdnej sieni a každého potrestal pokutou 50 centov. Odôvodnil to tým, že žijú v meste, kde bol človek nútený ukradnúť chlieb, aby nezomrel hladom. Peňažný „trest“ okamžite odovzdali obžalovanému. Ten odišiel zo súdnej siene so 47 dolármi a 50 centami.
Táto udalosť nám približuje tajomstvo, ktoré je pre nás takmer nepochopiteľné. Tajomstvo obeti, tajomstvo lásky. Pripomeňme si Ježišove slová o ľudskom šťastí: utrpenie nie je popretím životného šťastia, je to cesta a výstup na vrch. Je to cesta lásky, ktorou sa myslí „odovzdanie sa nepochopiteľnosti“, ako to vyjadril nemecký teológ Karl Rahner, cesta vedúca k vyšším a večným hodnotám. Božie gesto vyjadrené krížom, na ktorom umiera Ježiš, obohacuje každého z nás. Kto kráča po ceste kríža, prijíma samého seba, pretože ho v ukrižovanom Ježišovi prijal Boh. Kto kráča po tejto ceste, dostáva sa k poznaniu svojho pôvodného bytia, pozostávajúceho v možnosti byť Božím dieťaťom. Človek, ktorý si je plne vedomý tohto poznania, sa usiluje o to, aby nežil podľa svojich rozmarov. Opätuje tak lásku, ktorú prináša kríž, zabúda sám na seba a dáva priestor hodnotám, umožňujúcim byť nositeľom tejto nepochopiteľnej lásky, ktorá tak veľkodušne zaplatila za nás.