Bol práve trh. Jeden sedliak zašiel na obed do preplneného hostinca, kde sa schádzal výkvet mesta. Našiel si miesto pri stole, za ktorým už sedelo zopár hostí. Objednal si jedlo. Keď mu ho čašník priniesol, prežehnal sa, zložil ruky a pomodlil sa. Susedia ho zvedavo s úškrnom pozorovali a jeden z nich sa ho spýtal: „U vás doma to vždy robíte takto? Modlíte sa všetci?“
Dedinčan pokojne jedol a povedal: „Nie, aj u nás sa niektorí nemodlia.“
Mladík sa potuteľne usmial: „Á, tak? A kto sa nemodlí?“
„No,“ pokračoval sedliak, „napríklad moje kravy, osol, aj moje prasce...“