Z účasti na liturgickom slávení Kvetnej nedele nám mnohým okrem spevu či prednesu Pašií zostáva hlboko v pamäti slávnostný sprievod s požehnanými ratolesťami. Kto mal možnosť vidieť takýto sprievod v Jeruzaleme alebo v Ríme, určite si ho zachová v pamäti ako silný zážitok.
Slávnostný vstup do Jeruzalema Ježiš prežíval – ľudsky povedané – so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane je tu jasajúci zástup, ktorý ho oslavuje a dúfa, že sa už konečne ujme politickej moci a obnoví zašlú slávu izraelského kráľovstva. Na druhej strane Ježiš dobre vie, v čom je jeho pravé poslanie: prichádza položiť svoj život ako výkupné za spásu ľudí. Tento zástup bude bolestne sklamaný... No len potom bude môcť hľadieť na skutočnosť aj iným – Božím pohľadom. Len keď Ježiš verne splní úlohu Vykupiteľa, bude môcť byť správne uctievaný – ako kráľ ľudských sŕdc.
Aj my máme pred sebou svoj vstup do Jeruzalema. Toto mesto je totiž symbolom nebeskej vlasti, ku ktorej smerujeme. Vstup každého z nás môže byť skutočne kráľovský, ak sa naň pripravíme podľa Kristovho príkladu. Tak ako on, aj my sme povolaní uprostred modlitby, práce a bežného života s blížnymi upevňovať sa vo vernosti a poslušnosti Božej vôli. Aj my máme počas svojho pozemského života možnosť odskúšať si pevnosť nášho vzťahu k Bohu v rozmanitých pokušeniach na púšti, ktorú si vytvoríme v duši ako priestor na duchovnú obnovu, kde sa sústredíme na podstatné hodnoty života. Posilnení týmto duchovným tréningom budeme potom schopní zostávať v Bohu aj uprostred rušného sveta a múdro v ňom žiť. Boží Duch nám bude pomáhať, aby sme správne rozoznávali pravdu a lož, pravú lásku a pokrytectvo vo svojom vlastnom živote i u iných. Bude zobúdzať naše svedomie v nebezpečenstve otupenosti, aby sme boli schopní pravdivého pohľadu do svojej duše a pravej nápravy života. Jasne nás bude vystríhať pred nebezpečenstvom upadnutia do omylu nadradenosti nad inými ľuďmi a aj vtedy, keby si nás chcel niekto „privatizovať“ prílišným obdivom či chválou kvôli vlastným záujmom a nebral do úvahy, že Boh má s nami svoje plány. No rovnako jasne a pevne ako Ježiša nás bude Duch Svätý posilňovať, aby sme boli verní povolaniu, ktoré máme od Boha. Aj keď plnením tohto poslania možno sklameme tých, čo nás chceli vidieť v nejakej inej pozícii či úlohe. Ak však budeme skutočne verne hľadať a napĺňať Boží plán vo svojom živote, postupne naučíme seba i svojich blížnych hľadieť na život oveľa plnším - Božím pohľadom. Takto nasledujúc Krista si najlepšie uctíme svojho Vykupiteľa a Kráľa. Spolu s ním budeme môcť slávnostne vstúpiť do nebeského Jeruzalema a mať plnú účasť na ovocí Božieho prísľubu: Buď verný až do smrti a dám ti veniec života (Zjv 2,10 ).