Starý mních pripravoval na prvé sväté prijímanie už skoro dospelého mladíka. Ten sa nevedel dočkať termínu a stále dookola opakoval: „Otče, kedy to už bude?“ Mních sa pozrel na nedočkavca cez okuliare a bol rád, že túžba po Ježišovi u mladíka neustále narastá. Ale ešte cítil, že mladík nie je celkom pripravený na taký úchvatný okamih.
„Vydrž ešte. Včera som ťa videl hádať sa so susedom. Keď si mal také rozvášnené srdce, ešte nie si pripravený chápať duchovno,“ povedal mu mních na rovinu. Mladík si dal záležať a poctivo na sebe pracoval. Po určitom čase si ho mních zavolal a povedal mu:
„Zdá sa mi, že nadišiel tvoj čas. Priprav sa, navštívi ťa Všemohúci.“
„Konečne,“ zavýskol od radosti mládenec.
„Musím ti však niečo dôležité povedať.“ Odkašľal mních a mladík stíchol.
„Musím ti povedať to najdôležitejšie. Zajtra sa vyspovedáš a potom počas svätej omše prijmeš Pána Ježiša, ale...“
„Aké ale?“ skočil mladík mníchovi do reči.
„Nuž mám obavu, aby si nebol sklamaný.“
„A to už prečo?“
„Hm, ak budeš skúmať Chlieb života len zmyslami, budeš cítiť len chuť chleba. Ak budeš skúmať Hostiu s vierou, zacítiš Ježiša. Ale ak budeš prijímať i skúmať Hostiu s vierou a láskou, zakúsiš Ježiša, Lásku. Myslíš si, že to zvládneš?“ Nastalo ticho, po ktorom mladík pokorne odpovedal:
„Otče, budem sa snažiť pristúpiť k Eucharistii s čistým srdcom, s pokorou, vierou i láskou. A mám nádej, že sa s Ježišom osobne stretnem.“ Mních sa na mladíka usmial, podal mu ruku a tíško zašepkal: „Myslím si, že si pripravený.“
A čo ty? Si pripravený prijímať Pána? Ako ho cítiš? Len ako chlieb, alebo...? Tak si to ešte raz zvýrazníme, lebo je to veľmi dôležité. To, či cítiš len chlieb, alebo vnímaš Pána Ježiša, závisí od toho, či prebudíš len svoje telo (chuťové kanáliky), alebo či dušu a v nej vieru a lásku. Od toho závisí, ako vnímaš Ježiša.