Kým si sa dnes ráno zobúdzal, pozoroval som ťa a čakal som, že so mnou prehodíš aspoň niekoľko slov, aby si sa ma opýtal na môj názor alebo povedal mi len „ďakujem“ za niečo pekné, čo si včera videl.
Videl som však, že si bol veľmi zaneprázdnený hľadaním oblečenia do práce. Nevedel si nájsť kľúče od auta. Ďalej som čakal, kým si sa motal po dome a chystal si si raňajky, prehrabol si si hrebeňom vlasy (ako si počul, viem presne, koľko ich máš). Dúfal som, že si nájdeš minútku a zastavíš sa, aby si mi povedal „ahoj“, ale bol si príliš zaneprázdnený.
Preto som pre teba rozžiaril oblohu, naplnil som svet farbami, spevom vtákov a sviežim vetríkom. No ty si si to ani nevšimol.
Pozoroval som ťa, ako si sa ponáhľal do práce. Bol si trochu nervózny. Trpezlivo som čakal celý deň. Pomyslel som si, že máš príliš veľa práce na to, aby si sa mi prihovoril.
Keď si sa vracal domov, videl som, aký si unavený, a poslal som ti spŕšku dažďa, aby ťa trochu zvlažil a aby voda zmyla tvoj stres. Myslel som si, že ťa to upokojí a spomenieš si na mňa, ale teba to nahnevalo a nepekne si zahrešil. Veľmi som túžil, aby si sa so mnou porozprával, nestálo by ťa to veľa času.
Doma si zapol počítač. Trpezlivo som čakal, kým si sa doň pozeral a večeral, no znovu si na mňa zabudol.
Videl som, že si unavený a rozumel som tvojmu mlčaniu. Stlmil som teda žiaru slnka, nenechal som ťa však v tme. Namiesto nej som ti venoval ohromujúci ohňostroj hviezd, hoci si oň vôbec nejavil záujem.
Keď si poprial svojim drahým „dobrú noc“, ponáhľal si sa do svojej izby, kde si zaspal.
Vždy bdiem nad spánkom svojich detí a chránil som tvoje sny, lebo aj keď si to neuvedomuješ, ja som tu vždy pre teba.
Mám väčšiu trpezlivosť, než si dokážeš predstaviť. Tým ťa chcem naučiť, aký trpezlivý máš byť voči iným.
Všetko, čo máš rád, som stvoril len pre teba.
Veľmi ťa ľúbim a každý deň čakám na tvoju modlitbu. Maj pekný deň!
Znovu vstávaš a ja znovu budem čakať na to, že si na mňa spomenieš.
Moja láska ťa neopustí ani na chvíľu.
Tvoj priateľ Boh.
Akýsi muž sa stratil v púšti. Neskôr, keď opisoval tento hrôzostrašný zážitok svojim priateľom, povedal, ako si zúfalý kľakol a prosil Boha o pomoc.
„A vypočul Boh tvoju modlitbu?“ pýtali sa ho.
„Ó, nie! Prv než by sa tak stalo, prišiel tam cestovateľ, ktorý mi ukázal, kadiaľ mám ísť.“