Ty, Zmŕtvychvstalý Ježiš,
zapaľuješ oheň v našich temnotách, ktorý nikdy nezhasne.
Aj keď sa zdá, že všetko pohlcuje strach a pochybnosti,
Ty si tu pre každého bez výnimky.
Rozpaľuješ oheň aj našimi skúškami a tŕňmi.
Aj kamenné srdcia sa môžu rozpáliť skrze teba
a stať sa svetom v tme ľudstva.
Nám, úbožiakom, si zveril tajomstvo nádeje a chceš
z nás urobiť kvas zmierenia.
Ty poznáš našu krehkosť, naše váhanie;
ale ty hľadíš na srdce a i keď nás vlastné srdce
chce odsúdiť,
Ty si predsa oveľa väčší ako naše srdce.
Áno, v našich temnotách zapaľuješ oheň, ktorý nikdy nezhasne.
Zmŕtvychvstalý Kriste,
vdychuješ každému z nás svojho Svätého Ducha ako vánok
a vravíš: „Pokoj vám všetkým“.
Prijať tvoj pokoj a nechať ho preniknúť až do drsnej
kamennej púšte nášho srdca
znamená pripraviť sa na úlohu nositeľov zmierenia tam,
kde si nás postavil.
Ty predsa vieš, akí sme niekedy bezmocní a nepripravení.
Svojím zmŕtvychvstaním si zlomil moc utrpenia a nás si
zbavil bremena strachu.
Príď a daj, aby sme v tichosti čakali,
a tak nechali medzi ľuďmi presvecovať lúč nádeje.
Kriste,
keby si nebol vstal z mŕtvych, neboli by sme teraz tu,
nenašli by sme u teba odpustenie ani zmierenie – zdroje vnútornej
obnovy a nového začiatku po každej porážke.
Toto všetko uskutočňuješ
ty v nás, aby bolo jasné, že to vyžarovanie nepochádza od nás, ale
od teba, Zmŕtvychvstalého.