Cez pôstne obdobie nám dáva Cirkev nahliadnuť do univerzálneho rodinného albumu ľudstva, a to pomocou príbehu, ktorý poznáme pod názvom O márnotratnom synovi (Lk 15, 11-32). Je to perfektné podobenstvo o nás samých. Mladší syn, ktorého má otec rád, lebo je šikovný, poslušný, zrazu zisťuje, že mu v otcovom dome začína byť tesno. Preto predstúpi pred otca so slovami: „Som mladý, ale už dospelý. Chcem mať, čo majú iní. Chcem byť slobodný! Vyplať mi môj podiel!“
Spýtavý, prekvapujúci a bolestný otcov pohľad, rovnako ako synov náhly odchod si zaiste vieme predstaviť. Otec – odmietnutá láska – mlčí a delí svoje vlastníctvo. Taký je otec. Jeho láska je bez miery. Náš odchod – hriech – je zneužitie tejto lásky. Hriech je dezerciou, zbabelosťou, deštrukciou, ústupom na stratené pozície. Hriech je hlúposť. Vyzerá ako zrýchlený voľný pád z výšky, zo svetla do ničoty do tmy. „Budete ako Boh“ (Gn 3, 5) – tieto slová boli zárodkom pádu prvých ľudí v raji. A presne tak sa začínajú aj naše každodenné pochybenia. Začínajú sa veľkým sľubom a končia sa veľkým sklamaním. Prinášajú biedu. Zisťujeme, že ten, kto nám toho toľko sľuboval, ak odídeme od Otca, si nás necení ani toľko, ako ktorýkoľvek kus svojho stáda „... a nedával mu ani to, čo zvieratám“ (porov. Lk 15, 16). Mladší syn si postupne uvedomuje, čo stratil, keď opustil Boha. Hlad ho prinúti padnúť na kolená. Pochopil, že bez otca nemôže dlho žiť. Pochopil, že namiesto chleba našiel pomyje. Rozhodnutie, ku ktorému syn došiel, nás dojíma: „Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe“.
Prvou podmienkou jeho návratu domov je pravda, pokorné vyznanie a hlasné priznanie pravdy o sebe – nie som šťastný, keď nie som doma. Druhá časť tejto pravdy je, že Otec ma miluje i napriek tomu, že som jeho lásku urazil, pošliapal, vysmial... Jeho láska je však taká nezmerateľná, že nič nemôže narušiť jej dokonalosť, nič ju nemôže zabiť. Vracajúcemu sa Otec všetko odpúšťa – a to je veľká milosť. Na ktorej fotografii v albume sme sa spoznali? Ak je to záber vracajúceho sa a ľutujúceho syna, potom môžeme byť šťastní. Ak sme na iných snímkach, tak nezabúdajme, že milujúci Otec čaká. Pôstne obdobie je čas návratov.