„Dnes sa uzatvára čítanie šiestej kapitoly Jánovho evanjelia s rečou o „Chlebe života“, ktorú Ježiš predniesol v nasledujúci deň po zázraku rozmnoženia chlebov a rýb. Na konci tej reči vyhasína veľký entuziazmus z predchádzajúceho dňa, pretože Ježiš povedal, že je Chlebom, ktorý zostúpil z neba, a že dá svoje telo ako jedlo a svoju krv ako nápoj, naznačujúc tak jasne obetu svojho vlastného života. Tie slová vyvolali rozčarovanie v ľuďoch, ktorí ich hodnotili ako nehodné Mesiáša, ktorý mal hovoriť a konať tak, aby jeho poslanie malo úspech, a to okamžitý. Avšak práve v tomto sa mýlili: v tom, akým spôsobom chápali poslanie Mesiáša. Dokonca ani učeníci nevedia prijať ten spôsob reči, znepokojujúce vyjadrovanie Učiteľa. A dnešná stať referuje o tomto ich probléme: «Tvrdá je to reč!» – hovorili – «Kto to môže počúvať?!» (Jn 6,60).
V skutočnosti, títo dobre pochopili Ježišovu reč. Až tak dobre, že ho nechcú počúvať, pretože je to reč, ktorá vovádza ich mentalitu do krízy. Ježišove slová nás vždy uvádzajú do krízy; napríklad do krízy zoči-voči duchu sveta, svetskosti. Ale Ježiš ponúka kľúč na prekonanie tejto ťažkosti; kľúč tvorený troma prvkami. Prvý: jeho božský pôvod. On zostúpil z neba a vystúpi «ta, kde bol predtým» (v. 62). Druhý: jeho slová možno porozumieť jedine cez pôsobenie Ducha Svätého, toho, ktorý «dáva život» (v. 63). Práve Duch Svätý nám dáva dobre pochopiť Ježiša. Tretí: ozajstná príčina nepochopenia jeho slov je nedostatok viery: «Ale niektorí z vás neveria» (v. 64), hovorí Ježiš. A naozaj odvtedy ho «mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili» (v. 66). Zoči-voči týmto odchodom Ježiš nerobí ústupky a nezjemňuje svoje slová, naopak, núti urobiť jasné rozhodnutie: buď zostať s ním, alebo sa od neho oddeliť; a hovorí Dvanástim: «Aj vy chcete odísť?» (v. 67).
V tomto momente Peter robí svoje vyznanie viery v mene ostatných apoštolov: «Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života» (v. 68). Nehovorí: „kam by sme išli?“, ale „ku komu by sme išli?“ Základný problém nie je ísť a zanechať začaté dielo, ale ku komu ísť. Z tej Petrovej otázky chápeme, že vernosť Bohu je otázkou vernosti osobe, s ktorou sa spájame, aby sme kráčali spolu po tej istej ceste. A touto osobou je Ježiš. Všetko, čo máme vo svete nezasýti náš hlad po nekonečne. Potrebujeme Ježiša, byť s ním, sýtiť sa z jeho stola, z jeho slov večného života!Veriť v Ježiša znamená urobiť ho stredom, zmyslom nášho života.Kristus nie je doplnkový prvok. Je „živý chlieb“, nevyhnutná výživa. Pripútať sa k nemu v opravdivom vzťahu viery a lásky neznamená byť spútanými, ale do hĺbky slobodnými, vždy kráčajúcimi. Každý z nás sa teraz môže opýtať: „Kto je pre mňa Ježiš? Je to nejaké meno? Nejaká idea? Je to len nejaká historická osoba? Alebo je to naozaj tá osoba, ktorá ma miluje, kto dal svoj život za mňa a kráča so mnou?“ Kto je pre teba Ježiš? Si s Ježišom? Snažíš sa ho spoznávať v jeho slove? Čítaš denne evanjelium, kúsok z evanjelia, aby si poznal Ježiša? Nosíš malé evanjelium vo vrecku, v taške, aby si ho čítal kdekoľvek? Pretože čím viac sme s Ním, tým viac rastie túžba zostať s Ním. Teraz vás chcem poprosiť o láskavosť, urobme si chvíľku ticha a každý z nás nech si v tichu, vo svojom srdci, položí tú otázku: „Kto je pre mňa Ježiš?“ V tichu nech každý odpovie vo svojom srdci. „Kto je pre mňa Ježiš?“ [chvíľa ticha]
Panna Mária nech nám pomáha vždy „ísť“ k Ježišovi, aby sme zakusovali slobodu, ktorú nám ponúka, a aby nám umožnil očistiť naše rozhodnutia od svetských nánosov a od strachov.“
(Anjel Pána, 23. augusta 2015.)