počas ktorej si pripomíname slávnostný vstup Pána Ježiša do Jeruzalema. O tejto udalosti píšu všetci štyria evanjelisti, čo hovorí o jej veľkom význame. Aby splnil proroctvo Zachariáša, sadá na oslicu a v slávnostnom sprievode vstupuje do Jeruzalema. Prítomný dav ho víta ako kráľa a na cestu hádže halúzky.
Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí:
- zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema – toto si pripomíname slávnostnou procesiou na začiatku sv. omše, pri ktorej sú posvätené ratolesti – bahniatka. Sú symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou.
- zo sv. omše, zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia – preto sa vo sv. omši prednášajú pašie.
Táto nedeľa nám teda ponúka dva pohľady na veľkonočné tajomstvo: Kristus, náš Kráľ, ktorého Duch Svätý pomazal za večného kňaza a kráľa všetkých svetov, vystupuje do Jeruzalema, aby sa obetoval za nás na dreve kríža.
Kňaz si v túto nedeľu neoblieka fialové, ale červené rúcho. Táto farba má charakter víťazstva, triumfu. Kristus vstupuje do svätého mesta ako jeho Kráľ a Pán a dostáva od obyvateľov Jeruzalema poctu.
Názov Kvetná nedeľa súvisí s kvetmi, ktorými vítali obyvatelia Jeruzalema Ježiša pri jeho vstupe do Jeruzalema. Iný výklad hovorí, že pochádza od toho, že v prírode, ktorá sa prebúdza zo zimného spánku, sa objavujú prvé kvietky.
Najstaršiu zachovanú zmienku o procesii na Kvetnú nedeľu máme z konca IV. storočia v diele "Púť Silvie Etérie". Tu sa opisuje zhromaždenie kresťanov na Olivovej hore, kde títo kresťania spievali, čítali zo Svätého Písma a prednášali modlitby. Okolo piatej hodiny sa prečítalo Evanjelium o Ježišovom vstupe do Jeruzalema a potom v sprievode išli do mesta. Autor v tomto diele veľmi vyzdvihuje účasť detí. Staršie idú samé a maličké deti držia rodičia v náručí. Biskup predstavoval Ježiša a veriaci držali v rukách palmové a olivové ratolesti.