Rok čo rok slávime sviatky Božieho Narodenia. Rok čo rok sa na ne pripravujeme, snažíme sa vytvoriť sviatočnú náladu, spievame či počúvame koledy, prajeme si všetko dobré, navštevujeme sa. Rok čo rok sa tento sviatočný čas končí a život pokračuje ďalej. Mnohokrát sa nič nemení, ibaže sa cítime trochu starší.
A Boh stojí bokom. Svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijímajú. Boh prichádza medzi vlastných a vlastní ho nepoznávajú. On sa však nevzdáva a trpezlivo vyčkáva. Čaká na to, kedy si ho všimneme. Čaká, kedy mu dovolíme vojsť do nášho života, kedy ho oslovíme, nadviažeme s ním rozhovor. Netrpezlivo čaká, kedy sa s ním osobne porozprávame.
Toto sú skutočné Vianoce – nájsť Boha ako osobného partnera, ktorý vstúpil do nášho života. Pochopiť, že nám ponúka svoju dôveru, že chce ísť s nami do ďalšieho dobrodružstva života. Toto je skutočné posolstvo Vianoc. Boh stáva veľmi osobným a čaká na tých, ktorí si ho všimnú.