Človek často stojí pred záhadou, tajomstvom. A pri riešení tohto tajomstva ide až tak ďaleko, že seba samého ponára do tohto tajomstva. Neustále sa usiluje preniknúť k nemu. Jedným z týchto tajomstiev pre človeka je aj smrť. Aj keď človek experimentuje, aj keď veľa skúma, predsa smrť zostane vždy tajomstvom.
Aj Mária, Ježišova matka, prešla týmto tajomstvom smrti. Keď hovoríme o smrti Panny Márie, najprv nám treba hovoriť o usnutí. Panna Mária ticho odchádza z tohto sveta. Jej syn Ježiš Kristus nedopustil, aby jej telo bolo porušené v hrobe, ale vzal ju s telom i dušou do neba. My vieme, že na začiatku Máriinho života je nepoškvrnené počatie, to znamená, že Mária bola uchránená od škvrny dedičného hriechu a počas celého života nijaký tieň hriechu sa jej nedotkol.
Teda bolo dôstojné, aby na konci jej života bolo privilégium nanebovzatia, aby smrť, ktorá je dôsledkom hriechu, nemala moci nad jej telom, ktorého sa nedotkol hriech. Nanebovzatie Panny Márie nám prezrádza čo je smrť alebo čo by mala byť smrť pre človeka. V tých neuveriteľných príbehoch alebo vo filmoch o smrti sa toto tajomstvo len načrtáva, tu sa nám plnšie zjavuje. Tu sa nám zjavuje aj to, čo čaká človeka po smrti. Čo čaká človeka vtedy, keď opúšťa tento svet a túži po stretnutí s Kristom. Mária načrtáva program každému človeku, každému, kto túži po večnom živote. Tento program by sme mohli jednoducho vložiť do niekoľkých slov: chrániť sa hriechu a žiť v milosti. Človek, ktorý pochopil hodnotu, krásu a vznešenosť milosti, túži podobne ako Panna Mária, ako sv. Pavol, ako toľkí iní svätí a sväté rozpadnúť sa a byť s Kristom.
Snažme sa pochopiť pravú hodnotu ľudského života. Aj keď za ním stojí smrť, nesnažme sa nasilu prekročiť toto tajomstvo. Snažme sa pochopiť, že tento život je vlastne počiatkom večnosti. Prosme Nanebovzatú, aby Ona, ako naša matka nám neustále pomáhala na našej životnej ceste, aby tento program: "chrániť sa hriechu a žiť v milosti" bol nielen programom najbližších dní, ale aby to bol program celého nášho života.