Nebo sa sklonilo k Zemi a dotklo sa človeka!

 

Nebo sa sklonilo k Zemi a dotklo sa človeka!

Prichádza Boh s odpustením a lásku si oblieka.

Gloria in Excelsis Deo!

Tieto slová piesne nám úžasne pomáhajú vrátiť sa k podstate vianočných sviatkov, ktoré sú neraz pozahadzované a poprekrývané viac či menej dobrými zvykmi a činnosťami, ktoré „musíme“ stihnúť. Niektorí ich nazývame sviatkami lásky a ľudskej blízkosti. Pre iných sú to sviatky mieru a pokoja alebo sviatky rodiny – čas, keď sa stretneme so svojimi blízkymi. Je to obdobie, ktoré nám dáva možnosť obdariť tých, ktorých máme radi a vážime si ich. A napokon – konieckoncov to vyplýva z predchádzajúceho – doba, keď sa aktívne zapojíme do všeobjímajúcej nákupnej horúčky – veď je na to „akcia“. A nemal by som zabudnúť ani na sviatky zimy a lyžovačku, korčule a sane, ak nám to počasie dopraje. A určite ešte veľa iného...

Ale tajomstvo Lásky, že Boh prichádza na túto Zem, že prichádza k človekovi, ba prichádza konkrétne ku mne, lebo sa ma túži nesmierne dotknúť, aby ma pozdvihol tam, odkiaľ prišiel On sám, to tajomstvo by nám nemalo nič vziať, ani zatieniť.  A tak ako sa Boh sklonil ku mne, aby mi to daroval, takisto sa musím skloniť aj ja, aby som to mohol prijať. To je veľký Boží paradox, keď v ponížení nachádzam povýšenie.

Videli ste už malé dieťa, ktoré vie povedať len pár slov, ako tichučko kľačí pred betlehemom a pozerá sa na Ježiška v jasliach? Aký má výraz tváre? Ako keby všetkému rozumelo, čo sa tam odohráva. Ako keby tomu rozumelo lepšie, než my dospelí, ktorí sme už toľko Vianoc prežili. To je ten paradox poníženia; že Boh má zaľúbenie v pokornom, v chudobnom, v malom, ktorý sa nechá dotknúť Jeho láskou a milosťou. Veď sám sa narodil v maštaľke na slame, v chudobe a ponížení neprijatia svojimi.

Tak teda prajem všetkým rodinám našej farnosti i všetkým ľuďom, aby sme sa nebáli k Nemu skloniť, aby sa nás mohol dotknúť a obdarovať nás tým, čo potrebujeme, ako to vystihuje aj záver už citovanej piesne:

Má lásku, ktorá vždy ľúbi, a ktorá nesklame. Núka ju dnes aj nám.

Gloria in Excelsis Deo!

Peter Nemec, kaplán