JA: Bože, môžem sa Ta niečo opýtať?
BOH: Samozrejme
JA: Sľúb mi, že sa nenahneváš...
BOH: Sľubujem
JA: Prečo si dopustil dnes na mňa toľko vecí...?
BOH: Čo tým myslíš?
JA: No, ráno som zaspal
BOH: Áno...
JA: Trvalo večnosť, kým mi naskočilo auto
BOH: Aha...
JA: K obedu som dostal sendvič, ktorý som si neobjednal - a musel som čakať!
BOH: A?
JA: Na ceste domov mi skapal mobil práve keď mi ktosi zavolal...
BOH: Chápem
JA: A ako keby toho nebolo dosť, prídem domov, a chcem si dať nohy do môjho nového masážneho stroja a zrelaxovať, a on prestal fungovať! Dnes nič nešlo správne!!! Prečo si to dopustil?!
BOH: Dovoľ mi to vysvetliť: Anjel Smrti stál nadránom pri tvojej posteli a ja som poslal jedného svojho anjela bojovať s ním o tvoj život. Nechal som ťa počas toho spať.
JA: (ponížený) Ach...
BOH: Nedovolil som tvojmu auto naštartovať, lebo sa objavil na tvojej ceste opitý vodič, ktorý by ťa nabral, ak by si vtedy po tej ceste šiel
JA: (zahanbený)
BOH: Tá osoba, ktorá pripravovala na obed tvoj sendvič bola chorá a nechcel som, aby si dostal to, čo mala ona. Vedel som, že nemôžeš meškať do práce.
JA: (v rozpakoch) Aha...
BOH: Tvoj telefón sa vybil preto, lebo človek ktorý ti práve volal chcel klamať na teba iným ohľadom toho, o čom ste sa akože po telefóne rozprávali. Ani som ti s ním nedovolil hovoriť, preto si krytý.
JA: (nežne) Rozumiem, Bože
BOH: Ach, a ten masážny stroj bol chybný a vyhodil by ti v ten večer elektrinu v celom dome.
JA: Je mi to tak ľúto, Bože...
BOH: Neľutuj, len sa uč dôverovať mi..., vo Všetkých veciach..., v dobrých aj zlých...!
JA: Budem Ti dôverovať!
BOH: A nepochybuj, že Môj plán pre tvoj deň je VŽDY LEPŠÍ, než ten tvoj plán.
JA: Nechcem pochybovať. Dovoľ mi len povedať Ti Bože, ďakujem Ti za všetko dnes.
BOH: Ne je zač, dieťa. Bol to len ďalší deň, keď som bol tvojím Bohom.