Tesár a jeho pomocníci sa vybrali do lesa, kde mali v pláne nájsť stavebný materiál.
Ocitli sa pred obrovským stromom. Piati muži nedokázali jeho kmeň obopnúť ani s natiahnutými rukami a koruna siahala priam k oblakom.
Majster tesár na prekvapenie všetkých povedal: „Nestrácajme čas s týmto stromom!“
„Prečo?“ zvolali jeho pomocníci jednohlasne. „Je prekrásny!“
Trvalo by nám príliš dlho, kým by sme ho sťali. Jeho drevo je veľmi ťažké, a ak by sme ho použili na loď, hrozilo by, že sa potopí, ak by sme ho použili na strechu, bolo by treba spevniť steny domu. Nechajte ho tak.“
Skupina pokračovala v ceste. Jeden z pomocníkov poznamenal: „Taký veľký strom a je nanič!“
„Mýliš sa,“ povedal majster tesár. „Ten strom je verný sám sebe. Ak by bol ako všetky ostatné, boli by sme ho sťali. Keďže však mal odvahu byť iný, zostane živý a pevný ešte veľmi dlho.“
Pane chráň ma ako poklad, ako vytúžený dar.
Pane chráň ma a napíš moje meno na svoju dlaň, aby som vedel, že som.
V tieni tvojich krídel strach sa zmení na radostnú pieseň.