Ktosi veľmi vtipne vyjadril dôležitosť ľudskej reči: Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. Inak povedané: Vrana kráka, slávik úchvatne spieva. Človek môže byť utáraný (ukecaný), bla,bla,bla, ale môže aj veľmi pekne hovoriť. Avšak aj pekná reč môže byť veľmi nepekná, keď má nepekný obsah. Reč prezrádza človeka: jeho duchovnú výšku, ale aj biedu.
Boh v ôsmom prikázaní hovorí o zodpovednosti za pravdu v ľudskej reči. Môžeme ju vyniesť na piedestál a potom oslavujeme Boha, alebo ju môžeme zašpiniť, pošliapať. Denný život je o tom!
A tak niečo naviac:
Najprv si povedzme, čo je pravda. Pravda je zhoda medzi našim poznaním a realitou (skutočnosťou). Do toho sa môže primiešať ešte omyl. Omyl vzniká vtedy, ak vznikne nedostatočné poznanie reality. Charakter človeka záleží od toho, či si človek pomôže klamstvom alebo či po spoznaní celej pravdy, má odvahu si priznať omyl.
Pozrime sa teraz na pravdu z deštrukčného pohľadu:
1. Najviac môžeme uškodiť pravde, keď klameme. Ničíme tým pravdu. Prečo asi zvyknú ľudia klamať? Urobili niečo zlé, a tak sa boja dôsledkov. Hádam ste počuli, že je aj poľahčujúcou okolnosťou, ak sa niekto pred súdom prizná! Ak dostanem zlú známku, bude nasledovať trest. Démon však našepkáva: Rozumne sa vyhovor a vyhneš sa nepríjemným dôsledkom. Sú aj takí, ktorí s úsmevom do očí vedia klamať. V budúcnosti budú schopní aj nos zaprieť medzi očami.
2. Potom sú takí „nevinní“ klamári. Sú to chvastúni. Chcú sa robiť dôležitými a tak sa vychvaľujú – klamú. Kuriózny príklad je rozhovor dvoch detí. Jedno hovorí druhému: My máme doma veľkého psa ako (a ukáže po pás výšku) a druhé ho chce tromfnúť a ukáže výšku až nad hlavu, že vzniká dojem: Máme psa ako teľa. Usmejeme sa nad deťmi, ale keď to robia dospelí? Nakoniec vyjdú na posmech.
3. V reči sa ublíži aj tým, že sa osočuje. Je to vymýšľanie chýb alebo zväčšovanie chýb o druhom človeku.
4. Potom je ohováranie. V tom majú mnohí veľký zmätok. Naučme sa poriadne definíciu ohovárania: Ohováranie je vtedy, ak nemáme vážny dôvod a rozširujeme chyby iných. Obyčajne hovoria ľudia, že vôbec nemáme rozprávať o chybách iných ľudí. A to nie je pravda. Sú situácie, keď je potrebné hovoriť o ľudských chybách. Napríklad sú voľby... alebo sme svedkami vážneho morálneho deliktu. Napríklad: dvaja sa chcú zobrať a on má inú frajerku-priateľku. Je treba urobiť vážny krok. Povedať to.
5. Čo je žalovanie? Žalovať sa nemá. Je to donášačstvo. Ale aj tu je zmätok. Žalovanie je len vtedy, ak na druhého hovoríme preto, aby sme mali z toho výhody. Napríklad aj radosť, že bude potrestaný.
6. Zachovanie tajomstva – sú určité okolnosti, keď nie je možné vyjaviť pravdu, lebo by sme spôsobili ublíženie. Tu sa najčastejšie ukáže citlivé alebo necitlivé svedomie.
7. Krivá prísaha – ide o výpoveď pri súde. Súd skúma pravdu. Často počujeme okolo seba, že bez klamstva sa žiť nedá. Je to diabolská reč. Pravda je iná. Tam, kde sa klame, sa ťažko žije. Niekto by mohol namietať: Ale sú situácie, kedy hovoriť pravdu, je veľmi ťažké. Áno, niekedy môže ísť až o hlavu, dobré meno, stratu postavenia. Spomeňme si na hlavu Jána Krstiteľa. Známy je príklad sv. Ignáca z Antiochie. Počas prenasledovania, keď sa plavil cez rieku prezlečený na člnku na druhý breh, aby unikol prenasledovateľom, za ním sa plavila kohorta rímskych vojakov. Keď videl, že je zbytočné sa namáhať, zrazu zmenil taktiku, začal veslovať späť. Keď sa stretli pýtali sa ho, či je ďaleko Ignác. Odpovedal: Nie. Dolapíme ho? Ak budete šikovní, určite! A vyviazol bez prichytenia. Klamal? Nie. Hovoriť pravdu, to neznamená byť hlúpym. Naopak. Nesmieme zabúdať, že klamstvo sa má napraviť. Aj kňaz v spovednici sa na to pýta a hovorí: Ak sa chcete zmieriť s Bohom, potom je potrebné chybu napraviť. Najviac sa stretávame s prejavmi klamstva v každodennom živote. Bulvárna tlač, rozhovory. Dávaj si pozor na jazyk – to je odkaz 8. Božieho prikázania.
- Čo je pravda a kedy vzniká omyl?
- Čo je osočovanie?
- Čo je ohováranie?
- Čo je krivá prísaha?