Rok čo rok sa v deň, ktorý sa v cirkevnom kalendári označuje ako Popolcová streda, sype katolíckym veriacim na čelo popol. Pri tomto úkone majú kňazi možnosť vybrať jednu z dvoch formulácií: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ a „Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš!“
Tento úkon nám má pripomenúť, že všetko – teda aj náš pozemský život – je pominuteľné, že sa raz „doláme“, „pokazí“. Treba priznať, že toto vedomie môže byť pre niekoho veľmi bolestné. V každom prípade je to vážna výzva Cirkvi, ktorá napriek tomu, že sa „to nenosí“, neprechádza nevšímavo okolo reality ľudského života.
Liturgia Popolcovej stredy nám v nijakom prípade nechce nahnať strach. Na začiatku vážneho Pôstneho obdobia nám chce však zodpovedne pripomenúť pravdu o našich životoch a nás samotných. Našťastie, pravda o pominuteľnosti tvorstva je len čiastkovou pravdou. Druhá časť tejto pravdy vychádza aj zo slov sv. Pavla: „Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť“ (1 Kor 15, 53). Z toho teda vyviera naša viera a naša nádej.
Iba skúsenosť doplnená vierou a nádejou dávajú dokonalú pravdu o človeku a jeho živote, o pominuteľnosti, ktorá sa pôsobením Božej sily spája s nepominuteľnosťou, teda s budúcnosťou. A tá vôbec nie je pochmúrna ako nálada Popolcovej stredy. Stojí za to, aby sme sa o ňu s Božou pomocou pokúsili.