Dcéra, vždy Panna, ktorá si počala bez účasti človeka, lebo ten, ktorého si počala, má večného Otca. Dcéra z pozemského rodu, ktorá si na svojich božsky materských rukách nosila Stvoriteľa!
Ty si naozaj cennejšia ako všetko stvorenie, pretože jedine od teba Stvoriteľ prijal ako dedičstvo prvotiny našej ľudskej prirodzenosti. Jeho telo bolo utvorené z tvojho tela, jeho krv z tvojej. Boh sa živil tvojím mliekom a tvoje pery sa dotýkali úst Boha...
Ó žena, celá hodná milovania, výsostne blažená! «Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.» Ó žena dcéra kráľa Dávida a Matka Boha, Kráľa všetkých! Božské, živé veľdielo, v ktorom Boh Stvoriteľ má zaľúbenie, ktorého duch je riadený Bohom a je upriamený len na neho... Pre neho si prišla na svet, s jeho milosťou budeš slúžiť na všeobecnú spásu, aby sa tvojím prostredníctvom splnil dávny Boží plán – vtelenie Slova a naše zbožštenie.