V staroveku bola smrť na kríži najukrutnejšou formou smrti. V Grécku bol však kríž symbolom neba a zeme – kríž sa totiž stal symbolom kozmu a označoval štyri svetové strany. V Egypte často chápali kríž ako znak života. Z uvedeného môžeme usúdiť, že už oddávna sa mohol kríž chápať ako symbol blahorečenia, ale aj prekliatia. Pre nás kresťanov má znak kríža nový význam. Stal sa Kristovým znakom, symbolom Ježišovej obety. Veď celý Kristov život môžeme vidieť ako obetný dar podávaný Bohu Otcovi za naše vykúpenie. Ježiš svojou vykupiteľskou obetou na kríži sa stal mostom medzi nebom a zemou.
Sv. Katarína Sienská vo svojich Dialógoch s Božou prozreteľnosťou hovorí o nedohľadnej priepasti ľudskej biedy, ktorú Ježiš preklenul svojou smrťou. Boh hovorí svätici: „Všetci ste sa topili, pretože nikto nemohol svojou spravodlivosťou dôjsť do večného života.“ Boh nám chcel pomôcť z našej biedy, a preto nám dal most – svojho Syna, aby sme prekročili rieku rozličných skúšok a krížov a neutopili sa v nej. Čo viedlo Krista k tejto obete na kríži? Odpoveď je – láska. Ako píše svätý Ján Evanjelista: „A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život“ (1 jn 3,9). Takto má láska svoj pôvod v Bohu, vychádza z Otcovho srdca. A táto Božia láska nás chce uzdraviť a zachrániť. Prijímame ju?
Svätý František Saleský nazýva Golgotu horou milujúcich. Nesmierna láska viedla Ježiša, aby vystúpil na túto horu utrpenia a aby s pokorou zostúpil až na dno ľudskej biedy, keď zomrel potupnou smrťou na kríži medzi dvoma zločincami. Kristus vystúpil na Golgotu, aby sa vyzdvihnutý na kríži stal viditeľným a presvedčivým znamením Božej lásky pre ľudí všetkých čias. Je dôkazom toho, akú hodnotu má v Božích očiach každý z nás, každý človek. Máme hodnotu Pánovej krvi, hodnotu života tohto nepoškvrneného Baránka. Keď sa tak pozrieme na Ježišov život, každému môže byť jasné, že Božia láska viedla kariéru nášho Pána vždy smerom dole. Už v tajomstve Kristovho príchodu môžeme vidieť Pánovo poníženie, keď si volí radšej chudobu ako bohatstvo, radšej uponíženie ako slávu, ako aj úplnú odovzdanosť do Otcovej vôle. Ježišovo uponíženie a obetovanie sa z lásky stáva sa najvýraznejším, keď v poslušnosti k Otcovi zomiera na kríži, aby nás vykúpil. Túto skutočnosť vyjadruje svätý Ján vo svojom prvom liste: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život.“ (1 Jn 3, 16). Ako by sme mohli teda myslieť na Golgotu, a pritom nemilovať Ježiša, ktorý na nej zomieral z lásky k nám? Svätý Bernard hovorí, že kríž a každá rana na tele nášho Vykupiteľa sú príliš hlasným výkrikom lásky, takže túto lásku nemožno nepoznať.