Marta otvorila poštovú schránku, ale našla v nej len jeden list. Vzala ho a pozerala sa naň bez toho, aby ho otvorila. Skúmala ho s čoraz väčším záujmom. Nebol na ňom ani odosielateľ, ani známka, len jej meno a adresa. Čítala: „Moja milá Marta, v sobotu budem blízko tvojho domu a zastavím sa navštíviť ťa. S láskou Ježiš.“
S trasúcimi rukami položila list na stôl. „Pane, prečo ma chceš prísť navštíviť? Nie som ničím výnimočná, nemám ti čo ponúknuť.“
Ako tak Marta rozmýšľala, spomenula si na prázdne police vo svojej komore. „Budem musieť zájsť do obchodu. Kúpim kus chleba a niečo k tomu.“
Hodila na seba kabát a vybehla von. Bochník chleba, trochu šunky a škatuľu mlieka. Zostalo jej len osemdesiat centov, s ktorými mala vystačiť do pondelka. S malým nákupom sa pobrala domov.
„Pani, prosím vás, môžete nám pomôcť? Pani!“
Marta bola taká zaneprázdnená myšlienkami na večeru, že si nevšimla dve postavy v podchode. Muž a žena, obaja v starých handrách.
„Viete, pani, nemám prácu a s mojou ženou žijeme na ulici. Je nám zima a sme hladní. Ale ak nám nemôžete pomôcť, aj tak vám ďakujeme...“
Marta sa na nich pozornejšie zahľadela. Pomyslela si, že by si mohli nájsť prácu, ak by ju naozaj hľadali.
„Rada by som vám pomohla, ale aj ja som chudobná. Všetko čo mám, je táto trocha jedla, ale dnes večer čakám dôležitú návštevu a chcela som pripraviť pohostenie.“
„Pravdaže, pani, rozumiem. Aj tak ďakujem.“
Muž objal svoju ženu okolo ramien a vykročili na ulicu. Ako odchádzali, Marta pocítila v srdci, akoby ju niekto priateľsky postrčil.
„Pane, počkajte!“
Manželia zastali a otočili sa. Marta ich dobehla.
„Viete čo, vezmite si to jedlo. Ja nájdem pre svojho hosťa niečo iné...“ a podala im vrecúško s potravinami.
„Ďakujeme, pani, veľká vďaka!“ povedala žena a Marta si všimla, že sa trasie od zimy.
„Doma mám ešte jeden kabát. Tento si vezmite.“ Marta si vyzliekla kabát a položila ho na plecia ženy. S úsmevom sa otočila a pokračovala v ceste domov. Bez kabáta a bez pohostenia pre návštevu.
Uzimená prišla domov. Nemala Pánovi čo ponúknuť. Rýchlo hľadala v kabelke kľúč. Pritom si všimla, že v schránke má ďalší list. „To je čudné, veď poštár nechodí v jeden deň dvakrát.“
Otvorila obálku a vytiahla list: „Milá Marta, rád som ťa videl. Vďaka za výbornú večeru a ďakujem aj za pekný kabát. S láskou Ježiš.“
Dnes si určite dostal poštu aj ty.