Pôstne obdobie znamená hlboký, podľa možnosti trvalý pohľad na trpiaceho Spasiteľa. Ten pohľad nás posiela do nášho vnútra, kde sa odohrávajú dejiny spásy.
Pôst – obdobie zvnútorňovania a zamýšľania sa nad sebou. Vráť sa do vnútra, tam ťa čaká Boh, tam chce s tebou hovoriť. Nesmieš sa dať strhnúť tempom života. Musíš vedieť uprostred všetkých udalostí a zmien pevne stáť!
Pôst znamená niečo opustiť; najprv seba, sebectvo, oslobodiťsa od zbytočností, zjednodušiťživot, vzdať sa túžob po nadmernom komforte, zábave a pôžitku. Nepotrebovať nič je božské a potrebovať čo najmenej – je najbližšie božskému. Čím viac haraburdia a zbytočností máš, tým horšie sa ti chodí, žije. Maj všetku odvahu oslobodiť sa! Musíš s Kristom zomrieť, aby si mal podiel na sláve jeho vzkriesenia. Ak zrno, ktoré padlo do zeme, nezomrie, zostane samo.
Pôst – je pokáním tela, zmyslov. Nie je to niečo negatívne. Je to výchova a získanie schopností pre vyšší život. Pozdvihuje myseľ, tlmí zlé náklonnosti, umožňuje vzrast čnosti, získava zásluhy, oslobodzuje dušu od nadvlády tela, pripodobňuje nás Božiemu Synovi, Kristovi Pánovi. Je protestom proti požívačnosti doby, vyzýva na sebazaprenie. V najstarších časoch bol pôst neodlučiteľný od skutkov lásky.
Postiť sa a dávaťalmužnu, darovať chudobným – bol vlastne jeden a ten istý úkon. Pôst nás musí posielať s láskou k blížnym. Pravý pôst musí vyústi do lásky k blížnemu. Najcennejší a najťažší pôst je vzdať sa nemiernej náklonnosti, zlozvyku, záľuby alebo chyby, aby druhým s nami bolo lepšie. Každý je dajako hranatý. Osekaj hrany!