Potrebujeme Veľkú noc?

Veľká noc – sviatok radosti z nového života. Je možné lepšie ju definovať? Bohoslužobné hymny a spevy krásne oslavujú tento Deň dní. Iste, potrebujeme také sviatočné dni bez „keď“ a „ale“, lebo každodenné správy z domova i zo sveta, nepriazeň života či jeho všednosť by z nás postupne veľmi ľahko spravili patologických pesimistov. Aj keď sa život neskladá len z utrpenia, ohrozenia a hrôzy, predsa v ňom zostáva niečo ťažké a stiesňujúce. A preto potrebujeme sviatky prinášajúce nádej, ktorá nesklame.

Veľkonočné sviatky sú pre nás zárukou, že sa s človekom počíta, že láska je silnejšia ako nenávisť a život mocnejší ako smrť. A tak k Veľkej noci patrí sviatočnosť a aj slnko, stromy v kvete, pestré šaty, usmievavé tváre, sviatočné jedlo, tance a piesne.

Kto pochybuje o tajomstve sviatku, ten nesmie zastať len pri vonkajšej sviatočnosti a musí sa dôkladne zahľadieť do tajomstva Veľkej noci.

Kresťania slávia Veľkú noc preto, lebo veria, Ježiš Nazaretský, ktorého ukrižovali, žije. Ak sa k tomu hlásime, môžeme Veľkú noc oslavovať s radosťou bez toho, aby sme museli z ľudského života odsúvať „keď“ a „ale“.

Čo pre nás kresťanov znamená Veľká noc? Môžeme odpovedať iba s použitím nedokonalých protirečení: Veľká noc, to je smiech so slzami v očiach. Veľká noc, to je údiv s niekoľkými nevyslovenými otázkami. Veľká noc je však predovšetkým sviatok neuveriteľnosti. Napriek vonkajšiemu zdaniu totiž „Projekt – Ježiš“ nestroskotal – „Projekt – Ježiš“ sa vydaril. Napriek bolesti a výsmechu, navzdory všetkým ťažkostiam, ktoré ho sprevádzali na jeho ceste, vstúpil Ježiš svojou smrťou do života.