Nevie sa, kto prvý premenil modlitby Zdravas´ Mária ako ruže do venca, do tvaru korunky ruží pre Matku Pána. Bezpochyby to bola poetická duša. Podľa názvu ruženec vieme, že ide o stretnutie s Matkou Pána, ktoré nikdy nemôže byť povinnosťou, záväzkom, nudnou záležitosťou, zastaralú zbožnosť. Nie, ide o ponúknutie venca z ruží, kde ruža znamená zdvorilosť, náklonnosť, lásku, úctu, dar, uznanie a vďačnosť voči našej Matke a Matke Pána.
TELO, KTORÉ SA MODLÍ
Ružencom je vlastne osoba - telo, ktoré sa modlí, či na kolenách alebo posediačky, v zamestnaní alebo v domácnosti, na ceste, pri šoférovaní alebo pri ceste električkou. Sú to slová vyslovované, opakované z pamäti, znovu vyslovované, odvíjajúce sa aj napriek rozptýleniam ako ideme mestom a vyhýbame sa autám, alebo keď s námahou obrábame polia, alebo keď obdivujeme prírodu alebo na dovolenke stúpame do kopca a Zdravas´ Mária nám ukazuje smer, alebo pri mori, keď Zdravas´ Mária znie v súzvuku s prívalom vody.
Niekedy je náš ruženec plný roztržitých myšlienok, potom je zase hlbokým sústredením, alebo niekedy sme iba okúzlení rytmom Zdravas´u až do úžasu a radosti. V dnešnej civilizácii je ruženec utišujúcim prostriedkom, znovu rodí pokoj. Duša zaklieštená v tele sa pomaly pomaličky otvára a uvoľňuje. Prichádza pokoj.
DUŠA, KTORÁ SA MODLÍ
Osoba - duša sa z toho teší. Teší sa, že v myšlienkach, aj keď roztržitých, dozrievajú plány, riešia sa problémy a dlho hľadaná pravda sa otvára vo svojej nádhere.
Modlitba ruženca pomáha skutočne a v plnosti sa vyprázdniť Bohu, otvoriť sa Bohu, ponúknuť mu voľný čas, aby ho Boh naplnil. Keď duša sa vyprázdni, môže prijímať, žiť a tešiť sa z jeho prítomnosti. Taký je postup ružencov, dňami, mesiacmi a rokmi ich pravidelným opakovaním nás pomaly unášajú, aby sme ako pozorovatelia - účastníci stotožnili s tajomstvami spásy.