Tento Boží príkaz žiada od človeka poctivosť, ktorá sa týka majetku. Majetok je súhrn vecí (pozemok, dom, peniaze, potraviny, šatstvo atď.), ktoré si človek získal spravodlivým spôsobom na zabezpečenie života. Rovnako sa môžeme pýtať: Čo si Boh praje a čo zakazuje? Skôr než si na tieto otázky zodpovieme, povieme si niečo obšírnejšie o majetku.
Odkiaľ teda prichádzame k majetku? Z prírody si ho berieme a to priamo alebo nepriamo. Z toho vychádza, že príroda je ako bohato prestretý stôl, z ktorého si ľudia berú veci. Pri tomto pohľade sa nám vidí, že majetok je tak čudne rozdelený medzi ľuďmi: bohatí a chudobní. Hneď počujeme kohosi povedať: Prečo to Pán Boh dopustí, veď je to nespravodlivé. Je potrebné si spomenúť na prvý Boží príkaz. Pripomenuli sme si, že skôr než položíme Pánu Bohu výčitku, uvažujme, či si túto výčitku nezaslúžime my? Môže za to skutočne On a nie my? Pozrime sa: Pán Boh utvoril tento obrovský stôl prírody a posadil k nemu ľudí, ktorých obdaroval rozumom. Ak sa však ľudia správajú egoisticky, potom za to môže človek (ľudia) a nie Boh. Z týchto úvah vznikla celá veda a volá sa sociológia (societas – spoločnosť, logos – náuka). Je to náuka o spoločnosti. Je to o tom, ako spoločnosť sa má medzi sebou správať pri rozdeľovaní majetku. Sociologických smerov je veľa, ale v základe ich môžeme rozdeliť do troch skupín. Jedna zašla veľmi doľava, druhá doprava a tretia je vo vyváženom strede. Pozrime sa trocha bližšie na tieto názory. Tí, ktorí sú na ľavej strane hovoria: To, čo je tu pred nami, je pre všetkých. Nikto nemá nič vlastniť. Všetci ľudia majú pracovať a s výťažkom sa majú spoločne rozdeliť. Nikto nemá nič nazývať svojim majetkom. Iba to, čo na sebe má. Azda ešte nejaký malý domček, ale ideálne je bývať pokope v blokoch. Je lepšie, keď navštevujú ľudia spoločné parky oddychu. Na dedine snáď môžu mať malý kúsok poľa.
Ak sa zamyslíme nad týmto pohľadom, zdá sa nám, že ide o spravodlivosť. Ide však o to, ako to uskutočniť v praxi. V menšej spoločnosti by sa to ešte dalo a to, keby do toho dobrovoľne vstúpili ľudia a držali sa rovnakých zásad. Keby medzi nimi bola silná myšlienka a vedomie, že sú bratia. V skutočnosti je to nedosiahnuteľné! Je to možné dosiahnuť v kláštoroch a to aj za cenu veľkého úsilia zriekať sa svojich chúťok. Takto sa to snažili nasilu robiť pod terorom v socializme. Na spoločnom sa pracovalo ledabolo a preto tento systém sa aj zrútil. V ľudskej povahe je zakotvené mať súkromný majetok a nie len to. Človek na svojom lepšie pracuje a má k nemu osobný vzťah a tiež mu zaisťuje nezávislosť, slobodu!
Pozrime sa teraz na človeka, ktorý rozmýšľa inak a stojí celkom vpravo. Uvažuje takto: Ten prestretý stôl je veľmi pekný. Každý nech si z neho zoberie, koľko chce - podľa svojich schopností. Ak sa ho opýtame, či je nejaká miera, koľko si máme vziať, odpovie nám: Nie, každý nech si vezme koľko vládze a nemusí brať ohľad na druhého. A keď je niekto v získavaní majetku menej schopný, nech pomáha tomu, kto je schopný a nech sa mu niečo dá za odmenu. Tu sa však rodia veľkí egoisti a bezcitní ľudia, ktorí neberú ohľad na druhých. Totiž človek pod vplyvom sebectva môže nahromadiť obrovský majetok a ten sa mu stane cieľom života. Človek je totiž stvorený pre absolútno, ale duchovné. Ak ho odmietne, ostane mu materiálne absolútno. Potom nerozumne tento majetok užíva.
V honbe za zlatom, peniazmi vyletí množstvo rodinných krbov do povetria, padajú priateľstvá, vzťahy súrodencov. Boh nás varuje: Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.
Pravda je taká, že majetok má poslanie tak individuálne ako aj sociálne a má sa riadiť láskou k Bohu aj láskou k blížnemu. O to sa usiluje vyvážený stred. Individuálne: rozvíja osobnosť, človek si chráni majetok. Sociálne: sú ľudia, ktorí nedokážu tak pracovať, ba vôbec nedokážu pracovať (hendikepovaní). Je potrebné na nich pamätať. Majetok nie je cieľom, ale prostriedkom v živote. Nakoniec, majetok máme daný (prepožičaný) do správy na určitý čas. Ešte nikto si ho nedoniesol na druhý svet. Absolútnym pánom majetku je len Boh. Každý si má uchovať od majetku vnútornú slobodu, nenechať sa ním zotročiť.
Ako prídeme k majetku?
Privlastnením – zmocnením. Tak, že zoberieme si majetok, ktorý nikomu nepatril Dnes je už majetok rozdelený. Osídľovanie svetadielov.
Nájdením pokladu – dnes sa to riadi zákonom. Nálezca má právo na nálezné.
Dedičstvo sa určí závetom.
Vydržaním – dlhší čas ho nevedomky vlastníme.
Prácou najčastejšie prichádzame k majetku. Práca je uskutočňovanie možnosti. S tým je spojené povolanie a zamestnanie. Povolanie súvisí so schopnosťami, zamestnanie len s obživou.
Vlastnosti práce: vytrvalosť, pravidelnosť, presnosť, dôkladnosť.
Hriechy: Lakomstvo, márnotratnosť, krádež, podporovanie politických strán, ktoré presadzujú nespravodlivosť, nemravnosť, sú proti cirkvi. Ak nechceme pracovať, povrchne pracujeme, vykorisťovanie zamestnanca. Ak ukradneme majetok, je povinnosť vrátiť ho.
- Čo je majetok?
- Čo je to sociológia?
- Akú úlohu má majetok v našom živote?
- Akým spôsobom možno prísť k majetku?
- Vymenuj hriechy proti majetku!