Na križovatke, ktorú pretínajú dve veľké cesty, stála opustená stará studňa a v nej visel poškodený povraz. Pri studni sedel starec, ktorý vyzeral veľmi smutne. Z diaľky bežal k polorozpadnutej studni rozhorúčený mladík. S očami plnými otáznikov sa unavene posadil vedľa starca a povedal:
„Po celom svete hľadám bratstvo, no nikde som ho nenašiel.“
Starec so smutnou tvárou a vyhasnutým pohľadom odpovedal:
„Bratstvo? Je ukryté na dne studne.“
So šibalským úsmevom sa zodvihol a víťazným krokom sa ďalej uberal cestou života.
Mladík sa naklonil do hlbokej, vlhkej a čiernej priepasti. Vhodil do nej kamienok... no nezačul šplechnutie vody.
Potom do nej nahlas zavolal: „Brat-stvo!“
Studňa však ozvenu nevrátila. A tak uchopil povraz a začal ho vyťahovať hore... azda je bratstvo pripevnené k povrazu na dne hlbokej priepasti. Išiel okolo čistič topánok, odložil debnu na okraj cesty a zavolal na mladíka:
„Priateľu, potrebuješ pomoc?“
A začal ťahať za povraz. O chvíľu sa priblížil sedliak, napľul si do dlaní, chytil povraz a začal ťahať. Potom okolo prechádzal prezident, chvíľu muža pozoroval, stiahol si rukavice a tiež sa pridal. Zapojil sa aj turista zo vzdialenej krajiny...
Všetci ťahali za povraz. No jeden rýchlo, druhý pomaly, ďalší v rytme, iný mimo rytmu. Bolo potrebné spojiť sily a rytmus zladiť.
Noc už padala na krajinu, keď sa im s prvou hviezdou podarilo zjednotiť v úsilí.
„Už niečo vidím,“ zvolal mladík. „Všetci naraz! Ešte raz! Uf! Uf! Ešte raz zatiahnuť!“
Na okraji studne ožiarenej hviezdami sa na konci povrazu objavilo staré zhrdzavené vedro plné kamenia a bahna...
„To je všetko?“ vykríkli súčasne mladík, čistič topánok, prezident aj turista...
Naraz pred sebou zbadali starca s úsmevom na perách.
„Neklamal som vám. Bratstvo je pripevnené na konci povrazu. No na opačnom konci, ako ste si mysleli.“