Veľmi by sa niekto mýlil, keby si myslel, že štvrtý príkaz je len o tom, ako máme preukazovať úctu k rodičom. Máme ich poslúchať a dosť. Zistil som, že zaskočím žiakov, keď sa ich pýtam, v ktorom prikázaní máme preukázať úctu prezidentovi. Niektorí hneď povedia, že také nie je a iní zase, že oni ho veru nevolili. Ani rodičov ste si nevolili, nevyberali, a predsa Boh nekompromisne vyžaduje úctu. Dokonca ani nehovorí, že si máme uctiť len dobrých rodičov, každého otca i matku a všetkých, kto ich zastupuje. Teda povedzme si, kto zastupuje rodičov? Starí rodičia, učitelia, vychovávatelia, svetská a cirkevnávrchnosť(cirkevnú vrchnosť predstavuje kňaz, biskup, rehoľná osoba...) Úctu preukazujeme rodičom preto, lebo zastupujú Boha a preukazujeme ju slovom i skutkom. Poruší úctu ten, kto sa posmieva, zhadzuje autoritu, uráža, odvráva, hanbí sa za rodičov, uráža ich, pohŕda nimi... ale aj za chrbtom... Spovedáme sa vôbec z toho? To neznamená, že musím čušať, keď vidím, že otec hreší, ale urobím to s úctou. Alebo robiť výčitky dospelému človeku...zachovať pri tom úctu. Tu sa začína kultúra (je to obraz lásky k blížnemu).
Sú však situácie, keď nesmieme rodičov poslúchať, ani predstavených. Je to vtedy, ak žiadajú splniťniečo, čo Boh zakazuje. Boha treba poslúchať viac ako ľudí (apoštoli pred veľradou).
Najkrajšie sa láska k rodičom prejaví v starobe. Neposmievame sa im, keď začnú zabúdať, opakovať sa...nedáme ich bez vážneho dôvodu do domova dôchodcov.
Aj rodičia sú povinní svoje deti milovať a vychovávať ich. Najviac sa voči nim previnia, keď sú voči deťom ľahostajní, či týrajú ich. Povinnosťou rodičov je ich milovať a vychovávať.To je rodina v užšom zmysle. V širšom zmysle rodinu vytvárajú ľudia, ktorí s nami žijú v jednom štáte, národe.
V tomto prikázaní ide hlavne o dosiahnutie krásnych vzťahov v rodine i v celej spoločnosti. Boh nám prikazuje, aby sme svojich rodičov ctili, milovali a poslúchali preto, lebo oni sú po Bohu našimi najväčšími dobrodincami. Boh nám cez nich dal život a oni sa o nás starajú. V dňoch staroby máme povinnosť vrátiť im starostlivú lásku. Rodičov máme poslúchať, ale poslušnosť končí vtedy, ak nám kážu vykonať niečo hriešne. Vtedy dieťa nielenže nemá, ale nesmie počúvnuť!Boh nás vo štvrtom prikázaní zaväzuje úctou a poslušnosťou aj voči cirkevným a svetským predstaveným (pápež, biskup, kňaz, starosta, učiteľ, prezident…).
Prikázanie úcty k rodičom. Rodičia sú po Bohu premňatými, ktorí si zaslúžiapravú úctu (dali mi život, vychovali ma a starajúsa o mňa).
-
Čo je obsahom 4. Božieho prikázania?
-
Čím sú pre mňa moji rodičia a začo som im vďacný?
-
Kto sa previní voči 4. Božiemu prikázaniu?
-
Kedy nemôžeme poslúchať rodičov?
-
Čo je rodina v širšom zmysle?