Ježiš po nanebovstúpení ostal s apoštolmi i tými, ktorí ho prijmú, ale už iným spôsobom, než to bolo pred zmŕtvychvstaním. Jeho prísľub: Ja som s vami po všetky dni života, máme chápať, že je v Cirkvi a hovorí k nám, keď sa číta Písmo. Dotýkame sa ho vo Sviatosti oltárnej, keď ideme na prijímanie. Na to je však potrebná viera. Zanechal nám znaky: Božie slovo a Eucharistiu. Jeho pravda je zachytená v udalostiach ľudí, ktorí mali s ním skúsenosť. Cez tieto skúsenosti prihovára sa aj nám. Je však potrebné byť vnínavým (pozorným poslucháčom). Je potrebné to akoby rozšifrovať. Ak sa číta napríklad udalosť o Márnotratnom synovi, je potrebné vidieť aj svoji márnotratnosť (každý hriech nás ženie od Boha preč). Takto by sme mohli všetky udalosti zo sv. Písma na seba vzťahovať. Zoberme si napríklad dnešné druhé čítanie, ako sv. Peter pripomína, aby sme mali odvahu trpieť pre dobré veci. Ak hájiš Kristov pohľad na život a pri tom trpíš (niekto sa ti preto smeje, neboj sa). Tým dokazuješ, že miluješ Boha, lebo viera sa potvrdzuje skutkami. Ak však nemáš odvahu, ľutuj, volaj k Bohu, aby sa nad tebou zmiloval, lebo ho nemiluješ. Totiž, iba tí, ktorí ho milujú majú nádej na jeho dary (prisľúbenia).
Po čítaniach budeš s radosťou hovoriť Bohu vďaka, ak budeš chápať, že ide o tvoje dobro. Ak to nepočuješ, si duchovne hluchý! Boh ťa napriek tomu miluje a preto bude zosielať na teba kríže „ťažkosti“, aby ťa prebudil. Napriek tomu sa nemusíš spamätať, lebo Boh rešpektuje tvoju slobodu, ale vedz, že zmysel životných pohrôm je, aby si sa spamätal.
Vráťme sa však ešte k začiatku sv. omše. Na sv. omšu je potrebné prísť najneskôr 5. min. pred začiatkom. Je znakom nekultúry, až nevychovanosti, ak niekto pravidelne dobieha na bohoslužby, postáva pred kostolom počas bohoslužieb. Dáva zlý príklad okolo idúcim a okrem toho pre neveriacich je príležitosťou k oprávnenej poznámke. Pozrite, akí sú veriaci. Takým nechcem byť. Oni to neberú vážne.
Čo s tými piatimi minútami na začiatku sv. omše. Je príležitosť sa nudiť. To je premárnený čas! Uvedom si, že si obklopený nádherou kostola (symbolikou). Premýšľaj o nej. A tiež máš príležitosť premýšľať, čo sa v tvojom živote odohralo od poslednej sv. omše. Pekné i nepekné. O chvíľu to nepekné, kde si to pokazil, bude predmetom k ľútosti. O chvíľu príde kňaz a ťa vyzve, aby si si to uvedomil a ľutoval. Je to síce krátka chvíľa, ale veľmi dôležitá. Treba mať odvahu prijať svoje prešľapy (hriechy) a ľutovať.
Potom budeš spievať na slávu Boha: Sláva Bohu na výsostiach. Ty si stvorený, aby si dosiahol slávu u Boha, ale najprv ty máš osláviť Boha: ústami a životom. Rozumieš o čo ide ?
Dôležitá je aj modlitba dňa. V nej sa dozvieš o čo Cirkev v tvojom mene prosí! Nevyhnutné je, aby si počul(a). To Amen, ktoré vyjde z tvojich úst má byť prejavom súhlasu, že vieš na čo dávaš súhlas.
Od spoločných prosieb začína bohoslužba obety. Tu kľačíme a stojíme a počúvame, čo Boh v dejinách urobil pre našu záchranu (spásu). Dôležité je všetko, čo počuješ.
Počas sv. prijímania máš možnosť prijať Ježiša vzkrieseného do svojho života. Potrebná je však viera. Hlboké vedomie, aby si si uvedomil, že ak sa nedovolíš preniknúť Kristovi, budeš povrchný. Nič neporozumieš. Tvoj život sa bude točiť, len okolo komzumu.
Skús si ešte uvedomiť, čím sa končí sv. omša? Krásnou výzvou: Iď v mene Božom. Robiť svet krajším. To, čo si počul, máš uskutočniť. Takto sa má správať veriaci kresťan. Ak tak nerobí, je povrchný, bez lásky a možno je vo svojom vnútri plný farizejstva, (pretvárky).
- Ako je Ježiš prítomný na bohoslužbách ?
- Ako sa dozvieme, čo nám chce povedať ?
- Kedy je potrebné prísť na sv. omšu?
- Čo je potrebné si uvedomiť na výzvu kňaza: Uznajme svoje hriechy?
- K čomu ťa vyzýva chválospev: Sláva Bohu na výsostiach ?
Aktívna účasť na bohoslužbách
Bohoslužby, zvlášť sv. omša, sú dôležitou súčasťou nášho života, duchovného napredovania, lebo nimi sa rozvíja viera. Je nevyhnutné, aby sme sa na nich zúčastňovali so živou vierou. Keďže živá viera sa prejavuje skutkami, aj na sv. omši to má byť vidieť. Už pri vstupe do chrámu, pokľaknutie má vyjadriť náš zdravý postoj k Bohu. Potom je to predovšetkým čas strávený v chráme na bohoslužbách. Nevyhnutné je mať vedomie, že Boh ma vidí, môj celý život sa odohráva pred tvárou živého Boha. Je to síce slabé prirovnanie, ale predsa len vystihuje čosi zo spomínanej pravdy: Predstavte si, že tu by sme mali namontovanú kameru, ktorá by neustále snímala nielen ako sa správame navonok, ale aj čo si myslíme. Takto nás vníma Boh. Môže nás to mýliť, keď nás Boh hneď nenapomína, alebo je dosť možné, že aj svedomie je hluché (už nevníma naše poklesky). Pozor pred touto diagnózou ducha.
Rovnako je dôležité, aby sme sa zapájali nielen navonok, ale aj s vedomím o čo ide. Aby neplatili o nás slová Ježiša: Tento ľud ma chváli len perami a nie srdcom (vnútorným postojom).
Dôležité je, aby sme videli hodnoty, o ktorých je reč v príbehoch. Boh prehovoril v dejinách ľudí a cez tieto skúsenosti chce hovoriť aj k nám. Ak si však toto neuvedomujeme, dostávame sa do situácie, keď prídeme na určité miesto a zrazu nevieme, čo tam chceme. Snáď mala epizóda nám túto situáciu objasní. Kde by ste chceli byť okradnutí: Doma, na ulici, v škole ? No predsa nikde! Nestačí len želanie, ale je potrebná aj ostražitosť. Sv. písmo ju nazýva bdelosťou (bedlivosťou). A čo by ste povedali, keby vás okradli v kostole? To je najhoršie, čo sa môže stať. Akúsi študentku skutočne okradli v kostole. Bola trocha neopatrná. Prišla s tým najčistejším úmyslom. Rozhodla sa ísť na sv. spoveď. Zlému duchu sa to nepáči, ak sa ideme zmieriť s Bohom a rozkmotriť s diablom a preto robí intrigy. Spomínaná študentka si nechala pred spovednicou tašku, v ktorej mala učebnice, a vošla do spovednice. Medzi tým prišiel apoštol zla a taška zmizla. Viete si predstaviť, ako sa cítila, keď vyšla so spovednice. Bol som osobne svedkom tejto situácie, bezmocne sa rozplakala. Ja som sa zmohol len na slová útechy: Neboj sa. Musela si sa veľmi dobre vyspovedať, keď hneď prišiel Zlý, aby ťa znova zlákal na svoju stranu. Ono to malo pokračovanie. Vyrozprávala mi ho spomínaná osoba. V škole, keď o tom hovorila spolužiakom, niektorí sa jej posmievali: Čudujem sa ti, že chodíš do kostola, kde sa kradne. Vtedy sa zbadala a vyslovila tento zrelý názor: Diabol si našiel človeka, ktorý ma okradol o učebnice a osobné údaje, spôsobil mi škodu, uráža ma cez spolužiakov, ale vieru ukradnúť nedám, že prestanem chodiť do kostola. Neskôr sa veľmi zodpovednou osobou a rozhovor s ňou bol vždy na úrovni. To nebol len lacný smiech. Preto dávajme pozor, aby sme neboli priam v kostole okradnutý o Božie slovo, že ho vôbec nepočujeme. Nevnímame hodnoty, ktoré sú v posvätných textoch vypovedané.