V dnešnú nedeľu, ktorá nasleduje po sviatku Narodenia Pána, slávime s radosťou sviatok Svätej rodiny z Nazareta. Tento sviatok veľmi dobre zapadá do kontextu Vianoc, keďže tieto sú jedinečným spôsobom práve sviatkami rodiny. Poukazujú nato mnohé tradície a sociálne zvyky, osobitne skutočnosť, že rodiny sa práve počas vianočných sviatkov zvyknú stretávať pri slávnostnom stole a obdarúvajú sa darčekmi. Ako nezdôrazniť, že práve v tejto súvislosti rany a bolesti, ktoré sa udejú v niektorých rodinách, sa pociťujú ešte silnejšie. Ježiš sa narodil a vyrástol v ľudskej rodine. Jeho mama bola Panna Mária a v úlohe otca mu bol Jozef. Vychovávali ho spoločne s veľkou láskou. Ježišova rodina si naozaj zasluhuje názov „svätá“, pretože bola celkom preniknutá túžbou konať Božiu vôľu, vtelenú v Ježišovej prítomnosti. Na jednej strane je to rodina, ako všetky ostatné a ako taká, je vzorom manželskej lásky, spolupráce, obety, dôvery v božiu prozreteľnosť, pracovitosti a solidárnosti, teda všetkých tých hodnôt, ktoré rodina chráni a rozvíja, pričom sa tak stáva základnou bunkou každej spoločnosti. Zároveň je však Rodina z Nazareta jedinečnou a odlišnou od všetkých ostatných a to pre svoje jedinečné povolanie vzhľadom na poslanie Božieho Syna. Práve pre túto svoju jedinečnosť je vzorom pre všetky ostatné rodiny, osobitne tie kresťanské, pretože poukazuje na boží horizont, príjemný ale zároveň náročný primát božej vôle, perspektívu večného života ku ktorému smerujeme.
Preto dnes ďakujeme Bohu a tiež Panne Márii a svätému Jozefovi zato, že s toľkou vierou a disponovanosťou spolupracovali na Pánovom pláne spásy.
Z príhovoru pápeža Benedikta XVI.