Jedného dňa sa každé dieťa spýta na svoje meno: „Prečo sa vlastne volám Lukáš?“ Meno je dôležité, pretože človek bez mena nie je jednoducho celým človekom. Dostali deti meno po svojich rodičoch alebo tu bol nejaký iný dôvod, prečo sa deti volajú tak, ako sa volajú?
Je samozrejmé, že by sme chceli poznať odpovede aj na ďalšie otázky: Čo vlastne znamená naše meno? Z akého jazyka pochádza? Aká osoba sa za ním ukrýva? Čo robila, ako žila? Kto je náš patrón, po ktorom máme meno? Ísť po stopách týchto ľudí je vzrušujúce; musíme sa často vrátiť o niekoľko storočí späť. Je prekvapujúce, že títo ľudia sú ešte i dnes známi. Napriek času sa na ich mená nezabudlo. Prečo je to tak? Každý z nich mal v období, keď žil, nejakú myšlienku, pre ktorú nadchol iných ľudí. Napríklad Jána Boska pokladali za blázna, lebo sa staral o deti na ulici tak, ako to pred ním nikto iný neurobil. A ďalší, napríklad František z Assisi, sa vzdali oslňujúcej kariéry, aby mohli žiť v chudobe. Či to boli vycho-vávatelia, otcovia alebo matky, rehoľníci alebo mučeníci, pápeži alebo jednoducho kresťania – všetci zanechali svoje tradičné roly a urobili niečo mimoriadne. Práve preto si ich uctievame ako svätých a obdivujeme ich.
Neboli to vždy silní hrdinovia alebo statočné ženy. Mnohí mali vo svojom živote aj ťažké obdobia, keď pochybovali o svojom poslaní alebo sa chceli vzdať svojho života s Bohom. Napriek tomu sa usilovali vždy znovu nájsť cestu k Bohu a k ľuďom a pokračovať vo svojom diele.
Svätí sú pre nás dôležití. Prostredníctvom svojho života nám ukazujú Božiu veľkosť a dobrotu a chcú nám povedať, ako dobre to s nami Boh myslí.