iniciačné sviatosti – birmovanie bude osobitná katechéza

ÚVOD

Celý liturgický život Cirkvi sa sústreďuje okolo Eucharistie a sviatostí. Ježiš Kristus zanechal sviatosti ako znak svojej neustálej prítomnosti v Cirkvi. Ustanovil ich ako viditeľné znaky, ktoré naznačujú to, čo spôsobujú v duši človeka.

Slovo sviatosť znamená „svätá vec“, „tajomstvo“, lat. sacramentum – sacrare (úkon za účelom posvätenia) a mentum (prostriedok pre dosiahnutie istého cieľa), gréc. mysterion – Boží úmysel spasiť človeka. Boh pozná človeka. Vie, že je založený zmyslovo. Reaguje a spúšťa abstarktné myslenie na popud zmyslového vnímania (videnie, dotyk a pod.) Preto Boh človekovi vychádza v ústrety, aby lepšie vnímal milosti a volí pri stretnutiach znaky, všeobecne ľudské a prístupné – chlieb a víno, voda.

Definícia: Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej Božej milosti, ktorú nielen naznačujú, ale aj sprostredkujú.

Sviatosti tvoria určitý organizmus, v ktorom má každá sviatosť svoje životne dôležité miesto.

Podľa dispozície prijímateľa sa delia na sviatosti živých* – slúžia na zveľadenie nadprirodzeného života a vyžadujú stav milosti a lásky k Bohu  a sviatosti mŕtvych** – ťažký hriech v nás zabíja duchovný život, odlučuje nás od Boha.(duchovne)

*Živých – človek, ktorý je v milosti posväcujúcej (nemá na duši ťažký hriech)

**Mŕtvych – človek, ktorý má na duši ťažký hriech – sú to krst a sviatosť zmierenia.

Podľa účinku sviatosti môžeme rozdeliť na tri skupiny:

• sviatosti iniciačné (uvádzania do kresťanského života) – krst, birmovanie, Eucharistia
• sviatosti uzdravenia – sviatosť zmierenia a pomazanie chorých
• sviatosti služby spoločenstvu – manželstvo a kňazstvo

Prvotným a hlavným vysluhovateľom všetkých sviatostí je Ježiš Kristus.

Všetky sviatosti v sebe obsahujú tri prvky: vecný úkon (matériu), slovo ako formu (formulu), osobu vysluhovateľa, ktorý sviatosť vysluhuje s úmyslom konať, čo koná Cirkev.

KRST

Je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou ktorou sa otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorou získavame Boží život.

V SZ môžeme vnímať biblické predobrazy krstu ako sú udalosti: potopa, Noemov koráb, obriezka, prechod cez Červené more, Jánov krst. Po svojom zmŕtvýchvstaní Ježiš zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: „Choďte teda, a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého.“

Krst(lat. baptismus) – názov je vytvorený podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein – čo znamená ponoriť, pohrúžiť.

Matéria krstu je  obmytie tela vodou fyzickým dotykom. Liatie sa praktizuje na pravá prírodná voda čelo, ktoré symbolizuje celé telo.

Formula krstu znie: M. (meno), ja ťa krstím v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého.

Sviatosť krstu ako sviatosť mŕtvych spôsobuje u krstenca nasledovné účinky:

• robí nás Božími deťmi, zmýva nám z duše dedičný hriech
• zmýva všetky osobné hriechy a tresty za ne (večné i dočasné)
• vzbudzuje v nás nadprirodzený život
• vtláča do duše nezmazateľný znak – preto sa môže krstiť iba raz za život
• začleňuje nás do Kristovej cirkvi
• získavame účasť na krstnom Kristovom kňazstve

Sviatostný krst vodou je možné v nutných prípadoch nahradiť krstom túžby (túžba prijať, nebezpečenstvo smrti) alebo krstom krvi (mučeníctvo nepokrsteného – ktorý sa pripravoval na krst).

Platne vysluhovať môže krst každý človek, pokiaľ ho vyslúžil správnou formou Cirkvi. Riadny vysluhovateľ je ten, kto prijal kňazské svätenie – biskup, kňaz, diakon. Mimoriadny vysluhovateľ je laik aj žena aj inoverec, pohan či heretik. Musí však naplniť požiadavky týchto podmienok – musí použiť potrebnú matériu, použiť potrebnú formulu, mať úmysel krstiť ako krstí Cirkev. (Vyhnutie sa nebezpečenstvu – výsmech, znesvätenie)

Kto môže prijať krst? Krst je schopný prijať každý nepokrstený človek a len človek, v stave pozemského putovania. Ako sa krstí? (prebrať podľa obradu krstu na stretnutiach v skupinách)

Krstní rodičia – musí byť schopný a mať úmysel plniť túto úlohu, min.16 rokov, musí byť katolík, pobirmovaný, prijal Eucharistiu, vedie život primeraný viere. Nekatolík je pri krste iba svedkom krstu nie krstným rodičom. Minimálne jeden z krstných rodičov musí byť katolík. Môže byť iba jeden (buď krstný otec, alebo krstná matka). Dva hlavné účinky krstu sú očistenie od hriechov a znovuzrodenie.

EUCHARISTIA

Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Ani prví kresťania nemali jednotný názov pre eucharistickú slávnosť. Každé pomenovanie poukazuje na určité jej stránky. Volá sa: Eucharistia, Pánova večera, Lámanie chleba, Pamiatka, Svätá obeta, Prijímanie, Svätá omša...

Definícia: Eucharistia je

• prepodstatnenie* (transsubstantiatio) chleba a vína na Kristovo telo a krv.
• Je umučený a vzkriesený Kristus, prítomný medzi nami pod spôsobom chleba a vína.
• je sviatosť, v ktorej Ježiš Kristus je opravdivo prítomný pod spôsobom chleba a vína so svojím telom a krvou, aby sa obetoval nekrvavým spôsobom nebeskému Otcovi a veriacim sa dával za pokrm duše.

Predobrazy Eucharistie v SZ – strom života v raji, obeta Melchizedecha, manna na púšti, nekvasené chleby, Pánova Pascha, obety SZ – Ábel, Noe, Abrahám. V NZ – zázrač. rozmonoženie chleba, premena vody na víno v Káne, podobenstvo o svadobnej hostine.

*prepodstatnenie – celá podstata chleba a vína sa mení, ale akcidenty (chuť, vzhľad,..) ostávajú nezmenené. (Príklad Max Kašparu – o troch kusoch látky)

Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá, kým jestvujú eucharistické spôsoby. Kristus je prítomný celý a úplný, pod jedným i druhým spôsobom a celý a úplný v každej ich viditeľnej časti.

Matéria – pšeničný nekvasený chlieb (preplatnosť aj kvasený), víno – prírodné z viniča (nesladené, chemicky ani nijako upravované)

Forma – slová „Toto je moje telo, toto je mojakrv“ Toto robte na moju pamiatku.

Účinky – Prijímanie Najsvätejšej sviatosti tým, že je prijímaním Krista, spôsobuje v človekovi nesmierne milosti:

• spojenie s Kristom, jednota veriacich, odlučuje od hriechu, spôsobujeduchovnúradosť, chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi,
• zachováva, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste, posilňuje lásku a silu vôle, posilnenie čností a darov Ducha Svätého, zotiera všedné hriechy a dočasné tresty za hriechy

Vysluhovateľ – vlastníkom konsekračnej moci (moci premieňať) je len platne vysvätený kňaz. Riadnym vysluhovateľom premenenia je teda kňaz a biskup. Diakon, akolyta a určený veriaci sú rozdávateľmisv.prijímania.

Úcta k Eucharistii – kult – pokľaknutie alebo hlboký úklon na znak adorácie (ad-oram, bez úst, v tichosti), oltár, svätostánok, večnésvetlo.

Eucharistiu je možné prijať aj dva razy za deň za predpokladu, že pri druhom prijatí je povinná účasť na celej sv. omši.

Kto môže prijímať Eucharistiu?

• platne každý pokrstený človek v stave pozemského putovania, ktorý je na to disponovaný (nemá ťažký hriech a má  v úmysle prijať túto sviatosť)
• dodržal eucharistický pôst
• Nehodne prijatá Eucharistia je svätokrádežou!!!

1.Čo sú sviatosti a prečo ich delíme na „živých“ a „mŕtvych“?

2.Čo je sviatosť krstu a aké účinky má na človeka táto sviatosť?

3.Ako sa krstí, kto môže prijať krst a kto môže krstiť?

4.Ktoré sú biblické predobrazy krstu a vysvetli ich.

5.Čo je Eucharistia a čo je jej matériou?

6.Aké účinky má Eucharistia na prijímajúceho?

7.Kto môže prijímať Eucharistiu?