Bol raz jeden taký dobrý a nesebecký človek, že Boh sa rozhodol odmeniť ho. Zavolal anjela a povedal mu, aby išiel za ním a opýtal sa ho, čo by si prial. Vraj mu splní akékoľvek želanie. Anjel sa tomuto láskavému mužovi zjavil a oznámil mu dobrú správu.
Láskavý muž však odvetil: „Ja som šťastný. Už mám všetko, čo si prajem.“
Anjel mu vysvetlil, že voči Bohu treba byť ohľaduplný. Ak chce niekoho obdariť, je lepšie dar prijať.
Láskavý muž odpovedal: „Dobre teda. Chcem, aby sa každý, kto ma stretne, cítil dobre. Ale ja o tom nechcem vedieť.“
Od tej chvíle kadiaľ láskavý muž prešiel, tam vädnúce kvety znovu ožili, chorí sa uzdravovali, nešťastným sa ich ťažké bremeno nieslo ľahšie, tí, čo sa hádali, šírili pokoj a tí, čo mali nejaký problém, ho dokázali vyriešiť.
Lenže toto všetko sa dialo mimo neho, za jeho chrbtom, bez toho, aby sa o tom dozvedel. Nebolo v ňom hrdosti pre dobro, ktoré vykonal, a ani nijaké očakávania.
Nevedomý a spokojný kráčal láskavý muž svetom a rozdával šťastie.