Ten Ježiš ma provokuje...

Rozčúlim sa, a On mi vraví: Odpusti!

Mám strach, a On mi vraví: Naber odvahu!

Pochybujem, a On mi vraví: Dôveruj!

Bojazlivo si všeličo domýšľam, a On mi vraví: Zostaň pokojný!

Chcem ostať osamote, a On mi vraví: Poď a nasleduj ma!

Kujem si plány, a On mi vraví: Vzdaj sa ich!

Zadovážim si majetok, a On mi vraví: Nechaj to tak!

Chcem istotu, a On mi vraví: Ja ti ju nesľubujem!

Chcem žiť, a On mi vraví: Obetuj svoj život!

Myslím si, že som dosť dobrý, a On mi vraví: To nestačí!

Chcem hrať šéfa, a On mi vraví: Usiluj sa slúžiť!

Chcem rozkazovať, a On mi vraví: Poslúchaj!

Chcem všetkému rozumieť, a On mi vraví: Ver!

Chcem mať všetko jasné, a On sa mi prihovára v podobenstvách.

Túžim po poézii, a On ku mne hovorí veľmi konkrétne.

Chcem svoj pokoj, a On chce, aby som zotrval v neistote.

Chcem použiť násilie, a On ma vyzýva k zmierlivosti.

Siaham po meči, a On mi vraví: schovaj ho!

Dychtím po pomste, a On mi vraví: nastav aj druhé líce!

Hovorím o jednote, a On mi pripomína, že prišiel na tento svet priniesť rozdelenie.

Snažím sa veci uhladiť, a On mi vraví, že prišiel oheň vrhnúť na zem.

Chcem niečo znamenať, a On mi vraví: Buď ako dieťa!

Chcem sa ukryť, a On mi vraví: Nech tvoje svetlo svieti pred ľuďmi!

Túžim po prvom mieste, a On mi vraví: Buď sluhom všetkých!

Chcem, aby ma ľudia videli, a On mi vraví: Modli sa v skrytosti!

Nie! Jednoducho nerozumiem tomuto Ježišovi!

Provokuje ma.

Tak ako mnohí z jeho učeníkov, mal by som chuť nájsť si iného Majstra, takého, ktorý by so mnou hovoril zrozumiteľnejšie a menej by vyžadoval.

Ale napokon, vyznávam ako Peter: Pane, ku komu by som šiel, Ty máš Slová večného Života...