Sviatok Turíc je starobylý. Dokazujú to starozákonné knihy Levitikus a Deuteronomium. Bol to vlastne päťdesiaty deň po židovskej Veľkej noci. Pôvodne sa ním oslavovalo uzavretie Sinajskej zmluvy, Desatora. Zjavným spôsobom sa plnenie tejto zmluvy prejavovalo žatvou v „krajine oplývajúcej medom a mliekom“. Preto sa v tento deň slávnostne ukončovala žatva a ďakovalo sa za nový chlieb.
V novozákonnom čase zostúpil na päťdesiaty deň po Veľkej noci na apoštolov Duch Svätý a mnohí potom prostredníctvom neho uverili v Ježiša. Bol to sľubný začiatok mesiášskej žatvy, ktorá má trvať do konca sveta.
Každoročné slávenie tejto významnej udalosti je vhodnou príležitosťou pripomenúť si nekonečnú lásku Boha k nám, ktorá sa zavŕšila zoslaním Ducha Svätého. Zároveň si v tejto chvíli môžeme uvedomiť Božiu prítomnosť a pôsobenie Ducha Svätého vo svete, ktoré aj dnes vidno na každom kroku.
Svätý Lev Veľký píše o sile Ducha Svätého medzi prvými kresťanmi: „Túto vieru, posilnenú Duchom Svätým, nezastrašili ani okovy, ani žaláre, ani vyhnanstvo, ani hlad, ani oheň, ani zúrenie šeliem, ani ukrutné muky prenasledovateľov.“
Aj spoločenstvo Cirkvi je napriek neprajnosti sveta dôkazom účinkovania Božieho Ducha. Vidieť to predovšetkým u jednotlivcov. Veď ovocím Ducha je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23), teda kvalitný, plnohodnotný život.
Úžasné na tom je, že Duch Svätý nevytvára nijaké kópie, ani uniformované sériové výrobky. Každý, kto sa ním nechá viesť, stáva sa originálnym dielom Božej milosti.