Očistec – zvláštne miesto medzi nebom a peklom. Aké sú naše predstavy o tomto mieste? Mnohí kresťania majú v sebe predstavu, že je to akási príšerná mučiareň pod priamym Božím dohľadom a vedením, kde sa dôsledne vyžaduje spravodlivosť a tresty za naše hriechy. Snáď jediný rozdiel medzi peklom a očistcom spočíva v tom, že očistec sa raz skončí.
Ale predsa sama Cirkev nás učí, že Ježiš odčinil naše viny a zadosťučinil Otcovi za naše hriechy. Toto platí pre tých, ktorí svoj život odovzdali Kristovi a nežijú už pre hriech, aj keď ešte hriechu môžu podliehať. Pre tých, ktorí odmietajú odovzdať svoj život Kristovi a zrieknuť sa sebectva, sa môže v očistci naozaj objaviť aj tento rozmer dôsledne vyžadovanej spravodlivosti. Nemusí to však byť ešte večné zavrhnutie, ale akási Božia nemocnica s prísnejšou diétou pre ťažšie stavy.
V očistci už nemôžeme utekať pred svojím vnútrom a vidíme svoju úbohosť v celej nahote. Ničím omamným nemôžeme prehlušiť prázdnotu svojej duše, ak v nej nie je Ježiš. Je tam bolesť svedomia, sú tam bolesti sebapoznania. Chcete aspoň na chvíľu pocítiť, ako to bolí? Asi tak, ako keď nám niekto nemilosrdne zborí ilúziu o nás samých a povie nám pravdu rovno do očí.
V očistci sa človek stretáva s absolútnou pravdou a nemá ani viečka, že by mohol privrieť oči duše. Svetlo pravdy mu osvecuje najskrytejšie miesta jeho duše, o ktorých nechcel tu na zemi hovoriť s nikým. To, čo sme celý život maskovali pred ostatnými ľuďmi, tam úplne vypláva na povrch, ak to nebolo podrobené skutočnej ľútosti a vyznaniu vo sviatosti. V očistci môžu prebiehať diskusie o našich hriechoch. A to všetko preto, že skutočná Láska je možná len v Pravde. Aj keď toto odhaľovanie bolí, je nutné, aby sme sa mohli uzdraviť. Očistec je miestom konfrontácie s absolútnou Pravdou. Očistec je však zároveň miestom stretnutia s Absolútnou Láskou. S Láskou, ktorá nás miluje v pravde nášho života. S Láskou, ktorá je ochotná za nás, v nás i s nami trpieť.