S veľkými, prosiacimi očami sa z jasličiek pozerá na nás Božie Dieťa. Jeho bezmocnosť nás chytá za srdce, usilujme sa mu pomôcť, ochrániť ho... Pane, keby som to mohol! – myslíme si mnohí, hoci si uvedomujeme, že nejde o obyčajné dieťa.
Ale ešte niečo cítime pri pohľade na toto jedinečné Dieťa. Je to túžba hlboko ukrytá v nás: byť lepší. Chceli by sme ešte raz začal znovu, ešte raz byť dieťaťom. Uvedomujeme si to v čare Vianoc, keď sa všetci chceme stať deťmi, napriek veku, napriek premeškaným a ufúľaným udalostiam, pádom a hriechom. Pane, ty to vieš, preto si sa stal jedným z nás, prišiel si zachrániť človeka, aj mňa.
Ty, Pane si predsa žiadal: „Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň“ (Mk 10, 15). Teda naozaj sa musíme stať v tomto zmysle ešte raz celkom malými deťmi.