Boh nás volá na evanjelizáciu v každej dobe. Nebezpečenstvo však spočíva v presvedčení, že ak o nej veľa rozprávame, už sme ju vykonali. Rozprávanie o evanjelizácii, čítanie kníh, počúvanie prednášok, navštevovanie rôznych kurzov je dobré a dôležité, no nie je to to isté, čo živá evanjelizácia.
Vymyslené podobenstvo o rybároch bez rýb hovorí o skupine ľudí, ktorí si hovorili rybári. A hľa, vo všetkých vodách okolo bolo veľa hladných rýb. Týždeň čo týždeň, mesiac čo mesiac a rok čo rok sa tí, ktorí sa nazývali rybármi, stretávali a hovorili o svojom povolaní chytať ryby, o hojnosti rýb a ako by ich mali začať loviť. Neprestajne hľadali nové a lepšie metódy lovu. Milovali slogany „Chytanie rýb je úlohou každého rybára“ alebo „Každý rybár chytá ryby“. Sponzorovali nákladné celonárodné kongresy, aby tam prediskutovali lov rýb či novú návnadu. Budovali prekrásne budovy s názvom Rybárske ústredie. Zorganizovali výbor na pravidelné vysielanie rybárov na ďalšie miesta a všetci boli presvedčení, že je potrebný práve výbor. Tiež boli zriadené drahé výcvikové strediská, poskytujúce kurzy. Vyučujúci mali doktoráty z rybológie, absolventi získali rybárske licencie a boli vyslaní chytať ryby na plný úväzok. Veľa sa stretávali, aby definovali a obraňovali rybárčenie a aby rozhodli, o ktorých ďalších prameňoch treba uvažovať. No výbor, ani vodcovia, ani absolventi nikdy nechytali ryby. Po istom búrlivom stretnutí na tému Nevyhnutnosť chytania rýb sa jeden mladý muž postavil a odišiel chytať ryby. Na druhý deň podal správu, že chytil dva výnimočné kúsky. Za bravúrny úlovok ho odmenili a naplánovali mu návštevu rôznych významných stretnutí, aby porozprával, ako sa mu to podarilo. Aby mal čas hovoriť o svojej skúsenosti ostatným členom spolku, prestal chodiť na ryby. Pravda je, že mnohí rybári sa obetovali a vysporiadali s rôznymi ťažkosťami. Niektorí utŕžili výsmech od ľudí, čo si robili vtipy z ich rybárskych spolkov a čudovali sa, keď niektorí ľudia necítili potrebu chodiť na stretnutia každý týždeň a hovoriť o chytaní rýb. Skúste si predstaviť, ako niekoho zranilo, keď raz ktosi podotkol, že tí, ktorí nelovia ryby, v skutočnosti nie sú rybári, bez ohľadu na to, ako veľmi to o sebe tvrdia ...
Evanjelizácia nie je len naša vec. Predovšetkým je záležitosťou Pána, ktorý nás posiela. Preto je dôležité oddať sa jeho vôli, počúvať ho, spájať sa s ním v modlitbe. Modlitba jasne poukazuje na našu malosť a závislosť. Nie sme schopní zmeniť ľudské srdcia. Modlitba je však prvým krokom na zvládnutie vonkajšej príležitosti hovoriť o Kristovi a ponúknuť cestu aj tým, ktorých nestretávame v našich chrámoch.